Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.11.2012, 00:10

Načo nám je dlhová brzda? (komentár dňa)

Rezervy by sa do dlhu mali určite počítať. Máme v nich "pol roka" emisií dlhopisov.

Súčasné diskusie o úprave definície dlhovej brzdy stanovenej zákonom o rozpočtovej zodpovednosti sú ilustratívne z dvoch dôvodov:

1) Obnažujú podstatu tejto brzdy
2) Odhaľujú vážnosť výšky slovenského dlhu

Diskusia sa vedie o tom, či „predzásobenie sa“ by malo byť započítavané do celkovej výšky dlhu, alebo nie. Predzásobenie sa znamená, že štát predá svoje dlhopisy skôr, ako potrebuje peniaze na prefinancovanie deficitu a splátky starých dlhov. Drží tak aktívum - hotovostnú rezervu. Keďže však už záväzok vznikol, táto suma vstupuje do výpočtu dlhu (hoci štát ju ešte nepoužil, teoreticky by tento záväzok mohol okamžite splatiť ).

Prekročenie daných výšok dlhu v pomere k HDP – 53%,55% atď. vedie automaticky k penalizáciám – resp. k prísnejšej rozpočtovej politike. To sa súčasnej vláde nepáči, a odpočítavanie rezerv odporúča aj opozícia. Diskutabilné je tiež postavenie Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), ktorá spravuje dlh a rozhoduje o predzásobení. Ide o rozpočtovú organizáciu MF SR, ktorá dlhopisy emituje na základe stratégie riadenia dlhu, ktorú musí schváliť vláda (a teda vláda môže nastaviť podmienky jej pôsobenia).

Obnažená podstata

Dlhová brzda je politická dohoda prijatá ústavnou väčšinou. Ako sme však v minulosti upozorňovali, dôležitý nie je zákon, ale prístup k dosahovanému cieľu – udržateľné a efektívne hospodárenie verejnej správy. Na Novom Zélande, príp. Estónsku neexistuje problém s dlhom, krajina hospodári vyrovnane aj bez zákonnej dlhovej brzdy. Parlament s vládou rešpektujú túto preferenciu verejnosti – nazvime ju preferencia „zodpovednosti“.

Peter Kažimír. Snímka: TASR/Martin Baumann
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Minister financií Peter Kažimír

Na Slovensku už bol čerstvučký zákon dlhovej brzdy porušený v lete, keď boli neskoro zverejnené prognózy. Teraz je snaha zmeniť definíciu výpočtu dlhu, s cieľom vyhnúť sa penalizácii, čo hovorí veľa o „zodpovednosti“, ktorú parlament signalizuje verejnosti. Aby bolo jasné, hodnota 50%, alebo 60% v ekonomickej teórii nič neznamená. Sú to arbitrárne hranice. Tie sú nastavené tak „prísne“, aký prísny je parlament, ktorý ju schvaľuje. Už pôvodný návrh brzdy 50% bol na dočasné obdobie posunutý na 60%. A teraz prichádza ďalšia zmena. Nie je to dobré vykročenie, ale stále to môžeme považovať za popôrodné komplikácie, a celý projekt môže nakoniec dopadnúť dobre.

Odhaľujú vážnosť výšky slovenského dlhu

Už keď máme mať zákon o dlhovej brzde, rezervy by sa do dlhu mali jednoznačne počítať. V slovenských podmienkach totiž rezervy nepredstavujú príliš veľkú konzervatívnosť správcov dlhu, ale naopak z núdze cnosť. My tie rezervy potrebujeme, pretože naše postavenie vo svete finančných trhov je príliš slabé. Ak zdroje vyschnú, nemôžeme sa spoliehať ako Nemecko, či Holandsko, že im vždy niekto rád požičia. Rezervy sú nevyhnutnou súčasťou riadenia nášho dlhu. Sám šéf ARDALu tvrdí, že investori požadujú od Slovenska ešte väčšie rezervy. Pritom dnes máme v rezervách „pol roka“ potrebných emisií dlhopisov. Aký iný signál o kombinácii vysokého zadlženia – a neprajného ekonomického prostredia potrebujeme? Požiadavka vysokých rezerv je len reakciou na súčasné neúmerné deficitné hospodárenie.

Diskusia sa dnes vedie o tom, či rezervy do dlhu počítať a nie o tom, či tie súčasné sú dostatočne vysoké. Vzniká preto otázka, či by naopak dostatočné rezervy nemali byť požiadavkou zákona o dlhovej brzde. Stanovenie ich výšky by však bolo ďalším varením z vody, keďže pevné záchytné body premenlivého investičného vesmíru neexistujú. S istotou však možno povedať, že požiadavka rezerv zvyšuje náklady daňovníkov, úrokové náklady rezerv sa počítajú v desiatkach až stovkách miliónov eur. Člen Rozpočtovej rady Michal Horváth upozorňuje, že istá forma rezerv je dostupná v úverových linkách Medzinárodného menového fondu, či ESM. Prečo teda tieto zdroje nevyužiť, keď do nich tak mohutne investujeme?

Radovan Durana INESS Foto: INESS
Zdroj: INESS
Radovan Ďurana

analytik INESS

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.