Pri poslednom zvyšovaní dlhového stropu v lete 2011, keď v hodine dvanástej republikáni a demokrati aj pod hrozbou zníženia ratingu z AAA na AA, ktorému sa aj tak nevyhli, dosiahli dohodu, ekonomickí experti z tábora republikánov zle odhadli potreby administratívy pod vedením Obamu (na snímke).
A tak limit 16 394 miliárd dolárov, ktorý mal stačiť Bielemu domu do polovice decembra 2012 aj vďaka ekonomickému rastu v HDP, ako aj šialenstvu okolo fiškálneho útesu, postačí Barackovi Obamovi pravdepodobne až do polovice februára. Samozrejme, túto výhodu demokrati patrične dnes využívajú. A tak Obamovi zástupcovia chodia na rokovania s republikánmi do kongresu s návrhmi, ktoré dvíhajú zástupcov republikánov z rokovacích kresiel od stola už v úvode.
Exspirácia daňových úľav z čias George Busha mladšieho tak viac tlačií na republikánov a ich voličov. Kapitálové trhy a bežných investorov priamo znepokojuje najmä rast daňového zaťaženia vyplácaných dividend zo súčasných 15 percent na 25 až 30 percent.
Daňové zaťaženie bežného občana z pohľadu dane z príjmu vzrastie v priemere o dve percentá. Automatické zníženie výdajov spojené s dohodou z augusta 2011 v objeme 98 miliárd je v nepomere s rastom daňového zaťaženia po exspirácií Bushových daňových úľav vo výške 280 miliárd dolárov ročne a 125 miliárd plynúcich z daňových prázdnin zavedených Barackom Obamom. Koniec predĺženia benefitov pre nezamestnaných vo výške 40 miliárd dolárov ročne je už iba čerešničkou na torte.
Celkový dopad škrtov na hospodárovo USA odhaduje dnes banka JPMorgan na 3,5 percenta z HDP USA. Pri dnešnom raste 2 percentá by tak fiškálny útes znamenal recesiu v roku 2013 v USA s poklesom HDP o 1,5 percenta.
Podľa nedávneho prieskumu denníka Washigton Post 53 percent oslovených Američanov recesiu v roku 2013 pripíše na vrub republikánov a ich konaniu pri rokovaniach v porovnaní s 27 percentami, ktorí dnes označujú za pôvodcu prípadného neúspechu administratívu Baracka Obamu. A tak aj podľa poznania klasika, že správna dohoda sa rodí tesne po dátume, kedy je nutné ju podpísať, inak by obidve strany mohli byť označené svojimi voličmi, že neurobili pre nich maximum, možno očakávať dohodu až v januári 2013. Jej súčasťou bude aj riešenie dlhovej brzdy, ktorú si chce dokonca Barack Obama dať zrušiť.
Súčasná administratíva ako aj ekonómovia okolo nej stavajú na opakovanie situácie zo 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď sa vďaka vyššej inflácii a nominálnemu rastu podarilo výrazne znížiť zadlženie vlády USA vo výške 120 HDP percent vygenerované v 30. a 40. rokoch minulého storočia v priemere o 30 až 40 percent počas v priebehu každého z dvoch desaťročí. Takmer 250-percentný dlh Veľkej Británie, kedysi matky, dnes skôr sestry USA, klesol počas 40 rokov na 50 percent. To že ide v novodobých dejinách už tretí masívny cyklus zadlženia sa vlád, potvrdzuje aj nasledujúci graf.
Na záver by som rád poďakoval správcovi budovy a špeciálne firme udržujúcej klimatizačné zariadenia v budove ECB vo Frankfurte za výmenu filtrov, čím znížili množstvo čudného vírusu na chodbách ECB.
Mario Draghi na minulotýždňovom zasadnutí ECB totiž naznačil, že rozhodovanie o ponechaní sadzieb na úrovni 0,75 percenta už nebolo tak jednoznačné a znižovanie sadzieb v eurozóne v roku 2013 už klope na dvere. Že sa situácia na chodbách ECB zlepšila, potvrdil aj pár EURUSD poklesom pod 1.3. Naďalej tak platí, že kurz nad 1,3 je skôr príležitosťou na predaje ako nákupy.
Vladimír Gešperíkpredseda predstavenstva Capital Markets |