Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.06.2012, 00:00

Gréci zvolili euro, škrtom sa nevyhnú

V gréckych voľbách na druhý pokus prevážili obavy z opustenia eura nad hnevom nad úspornými opatreniami. Neznamená to, že všetky problémy Grécka či eurozóny sú zažehnané. Voľby však prinajmenšom odvrátili blízky návrat Grékov k drachme, ktorý by mohol mať výrazné následky aj pre zvyšok eurozóny. Priame finančné dosahy v podobe odpisu dlhu by boli zvládnuteľné, avšak prípadné zvýšenie úrokov pre ďalšie krajiny či možné obavy vkladateľov o úspory v Španielsku či Portugalsku by eurozóne mohli ešte priniesť ťažké chvíle.

V Grécku už jednoduché riešenia neexistujú a vo voľbách zrejme aj preto hrali veľkú rolu emócie. Voliči si mohli vybrať medzi ďalším výrazným uťahovaním opaskov a odchodom z eurozóny. Grécko znížilo primárny deficit (deficit bez úrokov) z vyše 10 percent HDP v roku 2009 na dve percentá v roku 2011. Aj vzhľadom na rastúce úrokové náklady však Grékom ešte stále chýba zhruba rovnaký objem opatrení ako doteraz. (Na porovnanie, Slovensko za rovnaké obdobie znížilo primárny schodok „len“ o 3,4 percenta HDP.) Konsolidácii nepomáhajú ani demotivovaní zamestnanci a pokles ekonomiky. Budúca vláda bude mať ťažkú úlohu presadiť ďalšie opatrenia u verejnosti, prípadne zmierniť podmienky od EÚ.

Ani odchod z eurozóny však nepredstavuje žiadnu výhru. Grécko by vtedy zrejme odpísalo celý dlh alebo jeho veľkú časť a ušetrilo by na úrokoch. Výdavky krajiny by však stále boli vyššie ako príjmy. Asi len ťažko by Grécko našlo niekoho, kto mu ešte požičia a muselo by škrtiť výdavky tak či tak (hoci menej ako v prvom prípade). Zavedenie drachmy by prinieslo jej výrazné oslabenie, zdraženie dovážaných tovarov aj bankroty mnohých firiem. Gréci by v obavách z oslabenia meny zrejme vyberali eurá z bánk už vopred, čo by mohlo viesť ku kolapsu finančného systému. Pokles ekonomiky by bol v tomto scenári zrejme oveľa výraznejší ako v prípade zotrvania v eurozóne. Závažnejší by bol aj vplyv na zvyšok eurozóny.

Nateraz sa Gréci rozhodli pre prvú cestu. Bez ohľadu na to, ktoré riešenie preváži z dlhodobého hľadiska, Gréci si v budúcnosti zo svojich platov budú môcť dovoliť menej ako doteraz. Buď sa im pod vplyvom konsolidácie znížia čisté príjmy, alebo im oslabenie meny znehodnotí úspory a zníži kúpnu silu. Gréci v uliciach tvrdia, že nie je ich vina, že krajina je v problémoch. Zrejme majú pravdu. Ukazuje sa však, že – možno nevedomky – dlhodobo míňali výrazne viac ako vyrobili a teraz je nevyhnutné prispôsobiť výdavky príjmom.
Michal Mušák, analytik SLSP

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.