Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.02.2013, 00:10

Slovensko nevyhralo v lotérii (komentár)

Eurofondy nie sú dažďom zvonivých peniažkov padajúcich rovno z neba.

„Sme druhí najlepší v EÚ!“ Vo vláde zavládla po rokovaniach o európskom rozpočte radosť ako po finále v Petrohrade 2000, hoci rozpočet ešte musí schváliť Európsky parlament. Naša čistá pozícia by mala byť počas obdobia 2014-2020 viac ako 13 miliárd eur, čo je 344 eur na obyvateľa ročne.

Znie to ako fantastická výhra v lotérii, nie? Nanešťastie, je to podobná radosť ako po obdržaní emailu oznamujúceho nečakané dedičstvo po neznámom strýkovi z Nigérie. Eurofondy však nie sú dažďom zvonivých peniažkov padajúcich rovno z neba.

Celková suma peňazí je imaginárna. Závisí od úspešnosti čerpania eurofondov, ktorá v období 2007-2012 na Slovensku dosiahla 37,84%.

Nízka úspešnosť čerpania eurofondov v skutočnosti nie je až tak na škodu, minimálne pre štátny rozpočet. Ak si myslíte, že suma peňazí pritekajúca z Bruselu pomôže odľahčiť slovenský rozpočet, mýlite sa – je to dokonca naopak. Projekty zo zdrojov EÚ majú povinnú spoluúčasť domácej krajiny, vyžadujú si tak v mnohých prípadoch rozpočtové zdroje, ktoré by inak neboli použité. Naša skutočná čistá pozícia daňových poplatníkov je tak v skutočnosti o dosť horšia – na každé euro z Bruselu sme museli vybrať 90 centov na daniach.

Robert Fico. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Časť projektov by sa uskutočnila aj bez pričinenia EÚ v réžii domáceho štátu. No alokovanie prostriedkov do konkrétnych programov EÚ núti investovať do projektov, ktoré si predstavuje Brusel a nie slovenský občan. Často to skončí u absurdít, populárna čerešnička je napríklad sieť rozhľadní na slovensko-moravskom pohraničí. Že projekty financované z kohéznych prostriedkov nie sú práve dvakrát produktívne svedčí aj to, že chudobnejšie regióny napriek masívnemu prílevu peňazí bohatšie regióny nedobiehajú.

Nie zanedbateľná časť prostriedkov padne za obeť korupcii. Konkrétne čísla nikto nepozná a môžeme sa len dohadovať, či je „taxa“ 10% alebo 30%. Určitý obrázok si môžeme vytvoriť zo štatistík OLAF, európskej inštitúcie zameranej na odhaľovanie podvodov s financiami EÚ. V roku 2011 riešil 1046 udaní v rámci EÚ.

Naše platby do EÚ nie sú jediným nákladom na členstvo. Existujú ďalšie, ktoré sa ťažšie rátajú, ale nesmieme na ne zabúdať pri výpočte „čistej“ pozície. Tými nákladmi sú náklady na clá a tarify, no najmä náklady bruselských regulácií. Tie zasahujú ceny takmer všetkých výrobkov, ktoré vkladáme do košíka. Potraviny (napríklad cukor je v EÚ takmer dvakrát drahší ako vo svete), priemysel vďaka emisným kvótam, letecká preprava, palivá (vďaka povinnej biozložke), poistenie pre ženy, náklady na prevádzku vozidiel, strihanie vlasov a nepreberné množstvo ďalších položiek je nejakým spôsobom zaťažené nákladmi na reguláciu. Think tank Open Europe vypočítal, že len Britániu bude 100 najnákladnejších EÚ regulácii stáť 184 miliárd libier do roku 2020.

Na záver máme sud pušného prachu – euro. Naša nová čistá pozícia má priniesť (teoretických a je otázne, či produktívnych) 344 eur na obyvateľa Slovenska ročne. Náš potenciálny účet za záchranu eurozóny momentálne dosahuje 3039 eur na obyvateľa, pričom 783 eur už bolo reálne použitých. Dva roky „čistej pozície“ sme si už teda rovno minuli.

Martin Vlachynský
Martin Vlachynský

analytik INESS

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.