Vôbec sme sa nepoučili (komentár dňa)

Každý, kto niekedy študoval základnú ekonomickú teóriu, väčšinou ako súčasť vysokoškolského štúdia, približne pozná hypotézu efektívnych trhov. Táto hypotéza tvrdí, že finančné trhy sú "informačne efektívne", a preto nikto nemôže dlhodobo dosahovať nadpriemerné investičné výnosy.

Vo svojej tzv. slabej verzii táto hypotéza tvrdí, že ceny obchodovateľných aktív (napr. akcií, dlhopisov, nehnuteľností) v sebe obsahujú všetky verejne známe informácie, vo svojej silnej verzii dokonca tvrdia, že ceny okamžite obsahujú aj informácie skryté, tzv. "insider "informácie. Kritici kladú viere v racionálne trhy za vinu finančnú krízu nedávnych rokov, krízu, ktorú stále ešte pociťujeme.

Dopady krízy

Pre tých, ktorí potrebujú pripomenutie, táto kríza vypukla s nečakanou intenzitou v roku 2008 a hrozila totálnym kolapsom niektorých z najväčších, skôr nedotknuteľných, finančných inštitúcií sveta. Vyžiadala si štátnu intervenciu na záchranu týchto bánk zo strany mnohých národných vlád, a spôsobila pokles akciových trhov po celom svete.

S tým súvisiace prasknutie bubliny na trhu nehnuteľností aj naďalej zasahuje obyčajných ľudí v krajinách tak ekonomicky a geograficky odlišných ako Spojené štáty, Írsko a Španielsko. Kríza spôsobila pokles všeobecného bohatstva svetovej populácie v ráde triliónov amerických dolárov, viedla k svetovej hospodárskej kríze rokov 2008-2012 a k pretrvávajúcej kríze európskeho štátneho dlhu.

Kritici, od trhových stratégov po niektoré vysoko postavené praktiky, ako napr. bývalého predsedu Federálneho rezervného systému Spojených štátov Paula Volckera, poukazujú na to, že to bola presne viera v hypotézy efektívnych trhov, ktorá spôsobila, že lídri svetových finančných trhov "chronicky podcenili nebezpečenstvo prasknutia bubliny cien rôznych aktív ". Dobre, takže sme si kolektívne uvedomili, že naše investičné teórie, naše informačné systémy a naše chápanie ekonomickej reality má medzery alebo je priamo pomýlené.

Chyby sa opakujú

Určite sme sa teda poučili, ako správne pozmeniť naše správanie, že? V budúcnosti nebudeme investovať do aktív, ktorých ceny závratne stúpajú, nebudeme špekulovať, vytvoríme si na veci vlastný názor a nebudeme len slepo sledovať trendy, ktorým nerozumieme. Bohužiaľ, zdá sa, že správanie investorov a ľudí, ktorí vo všeobecnosti o veciach rozhodujú, nevykazuje žiadne známky zlepšenia.

Čo tým chcem povedať? Počas viac ako 17 rokov, kedy pracujem v oblasti investičného bankovníctva, som hovorila s vysokými predstaviteľmi mnohých firiem, ktorí hľadali rast pre svoje podnikanie prostredníctvom medzinárodných akvizícií, s rôznymi investormi z private equity, ktorí starostlivo preberali investičné teórie pre svoje nové globálne investičné fondy, a s radom ďalších, všeobecne nazývaných, kvalifikovaných investorov, ako aj s mnohými medzinárodnými investičnými bankármi, právnikmi a manažment konzultantov.

Po vzore stáda

Zabudnite na hypotézu efektívnych trhov. Na vlastné oči som sa presvedčila, že väčšina v prístupe k alokácii zdrojov a aktív vykazuje obyčajnú a jednoduchú stádovú mentalitu. Začiatkom nového milénia nastal boom sektoru technológie. Zamestnanci veľkých investičných bánk, ktoré obyčajne spoznáte podľa dobre padnúcich tmavých oblekov a košieľ s manžetovými gombíkmi, cez noc zmenili šatník na takzvaný "smart casual" alebo neformálne, nielen v piatok, ale každý deň. V tej dobe dokonca cirkulovali v najväčších firmách Wall Street firemné emaily, ktoré radili zamestnancom, čo to znamená a ako sa správne obliekať, aby išli s dobou. Morgan Stanley (vtedy sa ešte volal Morgan Stanley Dean Witter), firma s jedným z najznámejších mien medzi globálnymi investičnými bankami, zmenila spôsob, akým sama seba nazývala na korporátnych dokumentoch a propagačných materiáloch na "msdw.com".

Môj dobrý priateľ, absolvent Harvardu a štúdia práv na chicagskej univerzite, opustil svoj šesticiferný plat a sľubnú kariéru management konzultanta v New Yorku, aby založil online obchod s vínom. Nebol sám vo svojom absolútnom presvedčení, že tu leží budúcnosť. Mnohí z nás si, samozrejme, pamätajú, ako táto technologická bublina praskla. To je teda príklad sektorovej bubliny. Poučili sme sa? Tí, ktorí sledovali niekoľkomesačnú kampaň, ktorá predchádzala IPO firmy Facebook, môžu nájsť mnohé znepokojujúce paralely.

Všade inak

Pozrime sa teraz na geografické investičné trendy. Keď som prišla pracovať do Londýna v roku 1999, svet sa čerstvo spamätal z tzv. ázijskej a ruskej krízy. V tej dobe nikto nechcel investovať v Rusku, podnikať v Rusku, dokonca ani len ísť do Ruska, aký to pochabý nápad. Investori hromadne opustili krajinu, aby sa nikdy nevrátili.

V roku 2005, len o 6 rokov neskôr tie isté investičné banky, ktoré predtým nestačili zatvárať svoje kancelárie v Moskve, preberali jedna druhej moskovských zamestnancov ponukami stratosferických platov a prémií, pretože tu predsa zrazu bol taký obrovský potenciál robiť biznis, všetky tie nové mamutie IPO a gigantické akvizície, tu jednoducho všetci musíme byť. Prečo? Investori a bankári ruka v ruke plne uverili investičnej mantre "BRIC" (pozn.: skratka Brazília, Rusko, India, Čína). Stále čakám, kým mi niekto vysvetlí, čo majú tieto krajiny naozaj spoločné, ​​alebo presnejšie, prečo je medzi nimi Rusko. V Rusku tieto očakávania naozaj mali len krátke trvanie. Ak teraz chcete zamestnať bankára v Rusku, sú už zase oveľa lacnejšie.

Pozrime sa teraz na strednú Európu. Môžeme tu vidieť tie isté intelektuálne skratky a stádovú mentalitu. Samozrejme, keď sa teraz hovorí o investovaní v strednej Európe, každý má na mysli Poľsko, nech je to kúpa akcií, štátnych obligácií alebo celej firmy. Prečo? No predsa, povie oslovený, Poľsko je krajina s veľkým domácim trhom, jediná krajina v rámci EÚ, ktorá neprešla nedávnu recesiou a "stále rastie". To, samozrejme, neberie do úvahy skutočnosť, že Poľsko je naozaj len stredne veľká ekonomika, ktorá už značne spomaľuje. Merané skutočnou veľkosťou, poľská ekonomika je úplne zatienená nemeckou a že keď si prevedieme percentuálny ekonomický rast do skutočných čísel, investičná téza už tak dobre nevyzerá. Alebo že dlhodobá konkurencieschopnosť Poľska, meraná investíciami do výskumu a vývoja alebo do vzdelania, je v relatívnom vyjadrení ešte slabšia, a že poľský priemysel stále čaká na svoju plošnú modernizáciu. Ceny aktív v Poľsku sú vysoké, pretože ich inflácia je spôsobená jednak apetítom všetkých týchto zahraničných investorov, ktorí chcú "kupovať Poľsko", jednak predovšetkým veľkými poľskými penzijnými fondmi, ktorých možnosť investovať v zahraničí zostáva 8 rokov po vstupe Poľska do EÚ stále drasticky obmedzená. Takže nie je príliš dobre možné kúpiť aktíva v Poľsku za dobrú cenu. Ale väčšina ľudí sa takou analýzou ani nezaoberá. Proste len ďalej hľadajú aktíva na investovanie v Poľsku na základe princípu "robí to každý, tak to nemôže byť zle". To viete, keď robíte to, čo všetci, nemôže na vás nikto ukázať prstom. Ale ak ste investor-kontrarián, a vaša téza nevyjde, riziká neblahých konzekvencií sú veľké.

Od Európy ruky preč

Na podobnú tému som nedávno mala zaujímavú konverzáciu s generálnym riaditeľom jednej severoamerickej spoločnosti. Dobre riadená firma, ziskový a dynamický hráč vo svojom odbore sa aktívne pozerá na akvizičné príležitosti na zahraničných trhoch. Generálny riaditeľ entusiasticky počúval, keď som mu opisovala prednosti firmy, ktorá je potenciálne na muške.

Táto konverzácia však rýchlo skončila, keď som spomenula, že daná firma sa nachádza v Európe. "Ó nie, ďakujem, ja v Európe teraz neinvestujem", bol doslova koniec rozhovoru. Nezáležalo už na tom, že daná firma dováža 80% surovín z mimoeurópskych krajín,  že predáva skoro 70% svojej výroby v severnej Amerike a že jej celý biznis je denominovaný v amerických dolároch. Pána riaditeľa nezaujímali detaily, fakty. Pred správnou radou svojej firmy by jednoducho neobhájil, že sa rozhodol investovať v Európe, pretože, ako sa dozvedeli v americkej televízii, starý kontinent už čoskoro spáli plamene. Kedy sa teda poučíme?