Úpadok nevyrieši menová politika
Franklin Allen, profesor financií na Whartone
Keď niečo nefunguje, mali by sme skúsiť iný postup, alebo skúšať ten súčasný ešte intenzívnejšie? V Japonsku sa teraz rozhodli pre druhú možnosť. Čiastočne je to odrazom toho, čo sa deje v USA a v Európe, kde centrálne banky kupujú veľký objem vládnych dlhopisov. Vo Veľkej Británii má centrálna banka vo svojej súvahe už tiež veľký objem vládnych dlhopisov a stojí tak pred otázkou, čo ďalej.
Vlády nás ľsťou nútia robiť to, čo potrebujú
Bryan Caplan, profesor ekonómie na George Mason University
Môže znieť čudne, že to hovorí práve libertarián, ale: „Vláda mi iba veľmi zriedkavo prikazuje, čo mám robiť.“ Raz ročne ma IRS [Internal Revenue Service; federálne daňové riaditeľstvo v USA – pozn. R.U.] vyzýva zaplatiť federálnu daň z príjmu. Raz ročne ma štát Virginia vyzýva zaplatiť štátnu daň z príjmu a dať si spraviť technickú kontrolu auta. Raz ročne ma Fairfax County vyzýva zaplatiť daň z nehnutelností. Odhliadnuc od dopravných predpisov, vláda ma necháva na pokoji viac než 350 dní ročne.
Česko zrejme nedopadne dobre
Jiří Čáslavka, Glopolis
Česko je tradičnou priemyselnou krajinou. V kontexte EÚ ale stále patríme k tým ekonomicky slabším. V posledných dvadsiatich rokoch sme sa v podstate stali súčasťou nemeckej ekonomiky, ktoré zabezpečujeme subdodávky. Niektoré krajiny majú nerastné bohatstvo, našou najväčšou výhodou je naša geografická poloha a napojenie na nemeckú exportnú mašinu.
Slovensko sa stáva krajinou rekordov
Ján Dinga, INESS
Zo Slovenska sa stáva krajina rekordov. Nie je to však len najvyššia nezamestnanosť od roku 2004, s ktorou si nevieme rady. Slovensko má aj najvyšší dlh vo svojej histórii. Náš dlh podľa Eurostatu od vzniku Slovenskej republiky prekonal hranicu 50% HDP prvýkrát v roku 2000. Odvtedy však v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008.
Európa môže byť roztrhaná na kusy
John J. Hardy, Saxo Bank
Merkelová pravdepodobne bude pokračovať v prístupe, ktorý jej až doteraz prinášal relatívne úspechy. Tu a tam sa nezaobíde bez menších ústupkov, ako je napríklad v poradí už tretí menší záchranný balík Grécku, aby tak zabránila možnému šíreniu nákazy na ďalšie európske štáty. Novej vízie pre Európu sa však nedočkáme. Nad Európou sa teraz vznáša veľký otáznik kvôli hlbokému napätiu, ktoré ak sa nebude riešiť, roztrhá Európu na kusy. Samozrejme ide o problém jednotnej meny a jednotnej centrálnej banky v rámci únie zloženej z niekoľkých suverénnych štátov.
Panika, ktorá zmenila svet
Ronald Ižip, Trim Broker
Bolo to v októbri 1907, keď vznikla zámienka vytvoriť Federálny rezervný systém. Politici naklonení centrálnej banke sa dovtedy už dvakrát pokúšali túto inštitúciu vytvoriť, avšak vždy neúspešne. Príbeh burzovej paniky z roku 1907 im k tomu dodal novú nádej.
Spoločnosť smeruje k triednemu boju
Paul Krugman, ekonóm
Väčšina toho, čo dnes čítame, sa týka krátkodobého ekonomického výhľadu: Vplyvu fiškálneho útesu, kríza v eurozóne či posledných pokusov Japonska o vymanenie sa z deflácie. Tento pohľad možno pochopiť, pretože útlm globálnej ekonomiky má priamy vplyv na každého z nás. Súčasné problémy ale raz skončia. Čo vieme o tom, aký bude dlhodobý vývoj?
Šialenstvo minimálnej mzdy
Thomas Sowell, ekonóm
Politické krížové výpravy za nárast minimálnej mzdy sú späť. Obhajcovia zákonov o minimálnej mzde sa často pasujú do polohy „súcitnejších“ voči „chudobným“. Ale zriedkakedy sa pozastavia nad skutočnými následkami takýchto zákonov.
Nemecko je problémom pre celý svet
Martin Wolf, britský novinár
Spojené štáty povedali to, čo si partneri Nemecka povedať nedovolia: "Nemecko počas krízy udržovalo veľké prebytky bežného účtu a to poškodilo proces posunu k novej rovnováhe a vytvorilo riziko deflácie v eurozóne aj v celej svetovej ekonomike." Podobne sa vyjadril aj Medzinárodný menový fond. Nemecké ministerstvo financií na túto kritiku odpovedalo s tým, že "nemecké prebytky nepredstavujú pre Nemecko, eurozónu, ani svetovú ekonomiku žiadnu hrozbu".
Švédsko ukazuje, ako voľný trh robí ľudí bohatými
Tim Worstall, ekonóm
Ako všetci vieme, Švédsko je zaťažené mimoriadne veľkým daňovým bremenom – tak veľkým, že potláča všetko krásne v tejto krajine. Ale to je samozrejme cena za všetku tú slávu neosobnej sociálnej demokracie. Ako však vie oveľa menej ľudí, Švédsko (spolu s Dánskom) je pod tým daňovým bremenom v skutočnosti ekonomicky liberálnejšie miesto ako Británia či Spojené štáty. Vďaka tomu dokážu zvládnuť toto závratné daňové bremeno a zároveň mať ekonomický rast.