Príliš pružný meter spravodlivosti

Na Slovensku úplatky nie sú ničím novým. Naopak, žiaľ, akoby už patrili k folklóru. Nevieme si s nimi účinne poradiť. Stačí si len spomenúť, koľkokrát zákonodarca menil normy stíhajúce túto formu kriminality. Spočiatku sme sa nevedeli rozhodnúť -- či je vinný len ten, kto si úplatok vynucuje, alebo aj ten, kto ho dáva. Napokon sa zdalo, že pomohlo dať možnosť jednej zo strán spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, a tak vyjsť z aféry bez ujmy. Zopár prípadov sa naozaj vyriešilo a dokonca aj rozsudky sú právoplatné. Iné kauzy čakajú svojich sudcov a zdá sa, že mužom v talároch nerobí radosť korupčníkov stíhať. Netreba sa im čudovať. V súvislosti s jednou z najhorúcejších súčasných káuz, kde ide o šesťciferný úplatok, sa v médiách objavili špekulácie, že vinníka môže postihnúť trest na slobode, podmienka alebo finančný trest. Priširoká paleta, nebezpečný výber. Všetci dobre vieme, že odhalené prípady nie sú ani len vrchol ľadovca. Vieme aj to, že akúkoľvek pokutu korupčník takéhoto kalibru vie zaplatiť, lebo ho chytili len raz. A podmienečný trest? Je to vlastne trest? Je nepochopiteľné, ako môže byť taká široká škála možností za zločin, ktorý je jednoznačný a rozsiahly. Veď inde si zákon vie pomôcť. Napríklad presne a taxatívne rozlišuje, kedy sa obyčajná smiešna krádež zemiakov mení na priestupok, z priestupku na trestný čin... a s každým stupňom sa vymeriavajú prísnejšie tresty. A drobní zlodejíčkovia si dávajú pozor na to, aby neboli väčšími zlodejmi. Ale keď ide o úplatok, skôr trestáme tých, čo berú prepitné, než aby sme exemplárne s výstražným účinkom potrestali tých, ktorí si spravili z podplácania veľkoživnosť. Prečudesný folklór.