Na základe včerajšieho odhadu od Eurostatu sa tempo rastu cien tovarov a služieb v máji opäť spomalilo, tentokrát z aprílovej úrovne 0,7% na súčasných 0,5%. Inflácia v eurozóne sa znovu dotkla 4 a pol ročného minima, dezinflačné tlaky v eurozóne pretrvávajú už takmer 30 mesiacov - na prelome rokov 2011/2012 miera inflácie oscilovala okolo úrovne 3%, odvtedy permanentne klesá. Za minimálnym májovým rastom cien stojí najmä stagnácia vývoja cien energií (0,0%), neenergetických priemyselných tovarov (0,0%) a potravín, alkoholových a tabakových výrobkov (0,1%). Jedinou oblasťou, kde ceny produktov rástli, bol sektor služieb (1,1%).
Prezident ECB M. Draghi už viackrát upozorňoval na nebezpečenstvo cenovej špirály, ktorá sa môže v eurozóne objaviť. Okrem nízkej inflácie, ktorá nevytvára tlak na zvyšovanie miezd v jednotlivých ekonomikách, na vývoj miezd negatívne pôsobí aj vysoká miera nezamestnanosti. Zjednodušene sa dá povedať, že súhra príliš veľkého množstva ľudí hľadajúcich si prácu a príliš malého počtu voľných pracovných miest (kvôli hospodárskej kríze) spôsobuje, že nezamestnaní sú ochotní začať pracovať aj za nižších platových podmienok. M. Draghi už na minulomesačnom zasadaní ECB avizoval určité uvoľnenie menovej politiky a po slabších inflačných číslach sa ešte zvýšila pravdepodobnosť, že na zajtrajšej tlačovej konferencii oznámi zníženie úrokovej sadzby hlavných refinančných operácii z terajšej úrovne 0,25%, na očakávanú úroveň 0,10%. Pravdepodobne by sa do záporného pásma mali po prvýkrát dostať aj úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácii, čo v praxi znamená, že komerčné banky by museli platiť úrok, ak by si do Európskej centrálnej banky uložili na jeden deň (počas noci) nadbytočnú likviditu. Podľa vyjadrení predstaviteľov ECB by toto opatrenie malo podnietiť komerčné banky k väčšej aktivite, čo by mohlo následne podporiť rast ekonomiky.
Eurostat včera zverejnil aj mieru nezamestnanosti v eurozóne, ktorá prekvapujúco poklesla o jednu desatinu percenta. Od rekordne vysokej miery nezamestnanosti z októbra 2013 (12,2%) miera nezamestnanosti miernym tempom klesá, v apríli bola na úrovni 11,7%. Spomedzi členských štátov eurozóny je najlepšia situácia na pracovnom trhu v susednom Rakúsku (4,9%), Nemecku (5,2%) a Luxembursku (6,1%), na opačnom konci sa tradične nachádza Grécko (26,5%; posledný údaj je dostupný z februára 2014) a Španielsko (25,1%). V Španielsku sú ochotní pokračovať v boji s vysokou nezamestnanosťou, agentúra Reuters uviedla, že od budúceho týždňa vláda M. Rajoya spustí program na podporu zamestnanosti v hodnote 6,3 miliardy €, zároveň by mala vláda znížiť daňové zaťaženie pre právnické osoby z 30% na 25%. Zlepšenie situácie sa očakáva aj v Grécku, kde majú kompetentní radosť z rozhodnutia MMF, ktorý im schválil finančnú podporu vo výške 4,64 miliardy €. Medzinárodný menový fond zároveň pochválil predstaviteľov Grécka za prácu v posledných mesiacoch, vďaka ktorej Gréci dosiahli prebytok primárneho rozpočtu.
O biednej situácii v eurozóne svedčia aj pondelňajšie výsledky Manufacturing PMI, ktoré klesli oproti prvým odhadom (52,5 b.) na tohtoročné minimum 52,2 b. Rast outputu spomalil za posledný mesiac vo všetkých krajinách eurozóny, s výnimkou Francúzska. Svetlým momentom tohto dokumentu boli len údaje zo Španielska, ktoré dosiahlo 49 mesačné maximum a už šiesty mesiac v rade sa drží v pásme expanzie.
Od posledného zasadania ECB stratila európska mena voči americkému doláru takmer 2,5%, utorok o 16:30 sa obchoduje okolo úrovne 1,3630 EURUSD. Tesne pod touto úrovňou sa nachádza pomerne silný support (1,3590 EURUSD), ktorý ovplyvňuje obchodovanie na páre už približne 6 mesiacov a môže aj tentokrát spomaliť znehodnotenie eura. Naopak, ak zajtra M. Draghi prekvapí trhy príliš výrazným uvoľnením politiky, európska mena sa môže ľahko prepadnúť pod túto úroveň a pár by sa v najbližších dňoch mohol pohybovať v pásme 1,3470 – 1,3590 EURUSD.