Titul tohto komentára je parafrázou na príspevok s názvom „Nenažratá sviňa“, ktorého autorom je riaditeľ IFP Martin Filko. Sľubuje v ňom daňovým poplatníkom nezávislé a spracované informácie, ktoré majú zvýšiť ich informovanosť a blahobyt.
Spotrebné úvery, hypotéky, kreditné karty. Súkromné rozhodnutia, ktoré ľudia obyčajne robia dobrovoľne. Kúpa bytu financovaného hypotékou nie je nutnosť, ale voľba. Aby si človek vybral, musí stráviť nie celkom príjemných pár hodín študovaním podmienok úverov a nie celkom prehľadných sadzobníkov bánk. Prípadne sa môže obrátiť na finančného poradcu s prosbou o radu dúfajúc, že poradca poskytne nezaujatý názor. Väčšinou bezplatne, pretože poradca je platený bankou, alebo inštitúciou, ktorá produkt poskytne. Len minimum spotrebiteľov, dlžníkov, je ochotných za poradenské služby priamo platiť. Výsledkom je, že mnohí z nich si zvolia produkt, hoci nepoznajú celú škálu dostupných trhových služieb. Nepreskúmali trh do posledného kúta. Nespravili racionálne rozhodnutie optimalizujúceho ekonomického agenta.
Toto je v očiach Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií problém, ktorý treba riešiť verejným poskytovaním objektivizovaných informácií – napríklad Indexu bankových poplatkov. Samozrejme, za peniaze aj tých dlžníkov, ktorí si neboli ochotní za tieto informácie platiť na trhu.
Existuje viacero dôvodov, prečo by sme tento produkt vo „verejnom záujme“ mali odmietnuť.
Na trhu je dostupné obrovské množstvo verejne prístupných informácií rozhodujúcich pre kvalifikované rozhodnutie. Problém nie je ich dostupnosť, ale orientácia v nich. Orientáciu uľahčujú už dnes podnikatelia, ktorí sa tým intenzívne zaoberajú, a často zadarmo poskytujú výborné prehľady aktuálnych ponúk sadzieb aj poplatkov. Výdavok štátu na tento účel bude duplicitný, a bude teda plytvaním Príklady sú napríklad tu, tu, tu (predpokladáme, že na IFP budú tento index zostavovať v pracovnom čase a nie vo voľnom viď.
Neochota spotrebiteľov platiť za kvalifikované poradenstvo nie je problém verejnej správy, ale dobrovoľné rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať ako racionálnu voľbu spotrebiteľa. Ako vraví Deirdre McCloskey: „Nie perfektné informácie sú podmienkou vzájomne výhodnej výmeny, ale poznanie, že jeden nemôže vedieť všetko“. Takéto rozhodnutia robia ľudia denne neustále. Nezisťujú si najlepšiu ponuku jedla v desiatich reštauráciách, ale povedzme v troch. Netestujú, či cigarety sú o desať centov lacnejšie tu, alebo o 50 metrov. Sú to rozhodnutia, ktoré nás denne stoja možno 5 – 10 eur, ktoré by bolo možné ušetriť, keby sme mohli dokonale optimalizovať naše rozhodnutia. Väčšina Slovákov stále nemá zadarmo účet v internetovej banke, aj keď by mohla, a vie o tejto možnosti. To však neznamená, že to nerobíme vtedy, keď to chceme robiť. Napríklad kúpa ideálnych kozačiek vyžaduje obídenie všetkých obchodov s obuvou...
Objektivizovať informácie pre nákupné rozhodnutie nie je možné. Vzdelanie či diplom z dobrej univerzity nie je zárukou správneho rozhodnutia, aj analytici IFP budú musieť robiť laické rozhodnutie, ktoré náklady súvisiace s nákupným rozhodnutím sú viac a ktoré menej dôležité. Pre niekoho je dôležitá blízkosť pobočky banky, pre iného sympatická pani za prepážkou, pre ďalšieho pohodlnosť ovládania internet bankingu a pre mňa napríklad možnosť znižovať hodnotu úveru plne likvidným vkladom. Cena rozhodne nie je jediným kritériom výberu. To samozrejme, vedia aj v IFP, preto pod Indexom bankových poplatkov môžete očakávať disclaimer vysvetľujúci, že index nemôžete brať ako jediné kritérium rozhodnutia.
Index pravdepodobne bude vzhľadom na marketingové schopnosti verejných inštitúcii rovnako ignorovaný ako ostatné dostupné informácie.
Paternalizmus volených zástupcov nepozná hraníc. Príde po zavedení Indexu bankových poplatkov Index dovolenky v Chorvátsku, Index lacného volania na mobil, alebo Index najnižšej dane z nehnuteľnosti na Slovensku? Verejná správa sa obyčajne neuspokojí s informovaním. Bude Index len medzistupňom ďalšej regulácie podnikania bánk?
Pokiaľ IFP považuje poskytovanie objektivizovaných informácií za cenné pre spotrebiteľov, mal by tento nápad realizovať ako podnikateľský zámer na trhu. Nechať zákazníkov ich peniazmi rozhodnúť o tom, či tieto informácie požadujú, alebo nie. Trhovým testom zistiť, či takéto informácie sú skutočnou pridanou hodnotou, alebo ide len o neživotaschopný start-up ministerskej analytickej úderky.
Nebolo by pre spotrebiteľa užitočnejšie, keby IFP míňal svoj čas na prípravu stratégie deregulácie bankového sektora odstránením licencií a iných bariér vstupu v snahe umožniť príchod na úverový trhu veľkému množstvu poskytovateľov?
Martin Filko chce hodnotiť aj výnosy penzijných fondov. Hoci pre tento „produkt“ platia tie isté výhrady, ako k Indexu bankových poplatkov (IFP opäť nebude prvý), na mieste je ďalšia otázka: Kde bol IFP, keď nová vláda predložila návrh úpravy zákona o sporení v II. pilieri, ktorý zrušil povinnosť ponúkať indexové fondy, ktoré mali schopnosť priniesť sporiteľovi trhový výnos za najnižšie poplatky?
Radovan Ďuranaanalytik INESS |