Väčšina investorov asi aspoň počula o hre na hodnotové a rastové akcie. Slovo hra používam preto, že do určitej miery ide o umelý koncept a väčšinu trhu by sme asi ťažko do vyhranenej kategórie zaradili. Ale držme sa teraz tohto pohľadu. Hodnotové akcie sa potom vyznačujú tým, že ich fundament (zisky, cash flow) moc nerastie, či dokonca trpí a valuačné mierky sú relatívne nízko. Rastové tituly si naopak užívajú rastúceho fundamentu. To ale nemusí znamenať zlepšujúci sa fundament (tu je práve jeden oriešok) - rast tu väčšinou znamená rast tržieb, sa zisky a hlavne cash flow pre akcionárov to môže byť úplne inak. Valuácie týchto titulov sú ale každopádne obvykle relatívne vysoko.
Akýmsi ideálom by tak mali v rámci uvedeného rozdelenia byť lacné rastové tituly. Pri tom, ako je na hlavných svetových trhoch narvané, by sme mohli bezpečne predpokladať, že takéto "peniaze na chodníku" len tak nenájdeme. Nasledujúci graf ukazuje súčasnú pozíciu jednotlivých obchodovaných odvetví na osiach: ziskové momentum (x) a relatívnej PE (y). V prvom poli tak sú sektory s malým rastom ziskov (respektíve poklesom) a relatívne vysokou valuáciou - to je to najhoršie, čo by sme aspoň na prvý pohľad chceli. Smerom doprava sa presúvame do vysokej valuácia kombinovanej s vyšším rastom ziskov ("prirodzená" kombinácia), dole potom je nízky rast a nízka valuácia (opäť "prirodzené") a nakoniec pomyselná bonanza - vysoký rast, nízka valuácia. Napodiv aj tu niečo nájdeme - automobilky, banky, poisťovne, ťažiarov.
Rozdelenie je zaujímavé, ale skôr než o indikátor obeda zdarma ide o demonštráciu toho, že niekedy je pre valuáciu rozhodujúce aj niečo iné, než krátkodobý pohyb ziskov (riziko, pomer ziskov a cash flow, dlhodobý rastový výhľad a neistota ...). Ale ak chceme použiť nejaký filter pre hľadanie potenciálne zaujímavých akcií, uvedené je podľa mňa medzi tými relevantnejšími. Nasledujúca tabuľka od Citi (cez FTAlphaville) potom ukazuje akcie, ktoré tituly by mali byť v rámci najsilnejšieho pohybu ziskov najlacnejšie (posledné tri stĺpce porovnávajú súčasne relatívne PE, jeho desaťročný medián a pomer týchto dvoch hodnôt). Napríklad Fiat tak je teraz svojou valuáciou 23 bodov pod týmto mediánom:
Medzi vybranými firmami je aj rad známych mien, vrátane bánk. U nich ale tvrdím, že ak nechceme tráviť dlhé hodiny, či skôr dni ich analýzou, sú fundamentálne v podstate neuchopiteľné. A možno ani potom nie - rad príkladov dokazuje, že ani ich šéfovia nevedia o tom, aké veci majú v súvahách a čo dokážu spôsobiť. Spomínaný Fiat potom ukazuje to, čo som už spomenul - popísaná selekcia neukazuje ani tak na obed zdarma, ale na to, aký typ investície, či obeda to je.
Valuácia vyspelých trhov je minimálne napätá. To neznamená, že je nutné sa húfne sťahovať. Zároveň snáď klesla celková korelácia trhu a to znamená, že náhle vlny averzie a náklonnosti k riziku už nepredstavujú tak dominantný faktor ako počas krízy a radu pokrízových rokov. Oba tieto faktory silne podporujú odklon od plošného pohľadu a príklon k výberu jednotlivých akcií. Počas tých dlhých "risk-on, risk-off" rokov sme na to mohli zabudnúť, ale podstata investovania je práve v tom, vybrať fundamentálne podhodnotené akcie (alebo tie nadhodnotené) a kúpiť ich (predať, shortovať ich). Tým investor pomáha sebe aj ostatným (vrátane tých firiem).