Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.10.2013, 00:08

Čo prinesie Nemecku minimálna mzda

Čo spraví minimálna mzda s nemeckou ekonomikou? Čítajte komentár dňa Kamila Borosa na Finwebe.

Čo prinesie Nemecku minimálna mzda

Rozloženie síl po nemeckých parlamentných voľbách naznačuje veľkú pravdepodobnosť, že krajina bude mať onedlho minimálnu mzdu pre všetkých. Jediný scenár, kedy si viem predstaviť, že sa jej Nemecko vyhne, je nevytvorenie žiadnej koalície a následné predčasné voľby, ktoré by do parlamentu vrátili liberálnu FDP, a tá by následne mohla pokračovať v koalícií s Merkelovej konzervatívnou CDU. Takýto vývoj je ale veľmi málo pravdepodobný.

Kým u nás dvíhanie minimálnej mzdy týka len zlomku populácie a jej rast je len mierny, tak pri Nemecku je situácia diametrálne odlišná . Pod úrovňou 8,50 na hodinu, čo je sadzba, ktorú navrhujú zaviesť  Merkelovej potenciálni koaličná partneri – SPD aj Zelení, pracuje 17 % zamestnaných, veľká časť z nich je dokonca hlboko pod touto úrovňou. Dopady preto môžu byť o to väčšie. Konečná úroveň minimálnej mzdy ale bude pravdepodobne nižšia, potenciálny koaličný partner bude taktiež musieť zo svojich požiadaviek poľaviť. Poprípade bude minimálnych miezd viac – podľa sektorov a regiónov, zastrešený by ale už mal byť každý.

Či to bude tak alebo onak, minimálna mzda v Nemecku pravdepodobne bude. Čo to teda krajine môže priniesť? Sú štyri možnosti, ako sa to na ekonomike môže prejaviť.
1.    Pokles marží podnikovej sféry – podniková sféra zaplatí vyššie mzdy zo svojich ziskov
2.    Vyššie ceny – podniková sféra prenesie zvýšené náklady na zákazníkov skrz vyššie ceny
3.    Prechod na inú formu pracovného vzťahu – na takú, ktorej sa minimálna mzda netýka
4.    Zánik pracovných miest – A to z troch dôvodov:
        a.    Proexportné firmy sa môžu stať menej konkurencieschopné a obmedzovať výrobu
        b.    Pri vyšších cenách môžu zákazníci stratiť o niektoré služby záujem a urobia si ich sami doma
        c.    Presun pracovného miesta do čiernej ekonomiky
Na to, aby sme mohli predvídať, ktoré z možných dopadov budú prevládať, sa musíme pozrieť na štruktúru nízkopríjmových pracovných miest v krajine. Väčšinu dát čerpám z tejto  štúdie Nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky (DIW).

Štruktúra zamestnancov s hodinovou mzdou pod 8,50 EUR podľa sektora


Ako je vidno z predošlého grafu, tak takmer tri štvrtiny nízkopríjmových pracovných miest sú v sektore služieb. Keďže služby sa v drvivej väčšine vykonávajú na lokálnej úrovni, tak v tomto smere sa vyššie náklady nemajú ako prejaviť v horšej konkurencieschopnosti voči zahraničným podnikom. Výnimkou sú pohraničné oblasti, ale týka sa to len hraníc s Poľskom a Českom. Zánik pracovných miest z dôvodu, že sa stanú menej konkurencieschopné voči zahraničným podnikom, teda hrozí len v obmedzenej miere. A to len v spracovateľskom priemysle, v ktorom je zhruba pätina nízkopríjmových nemeckých zamestnancov.

Keď teda pracovné miesta nemá príliš potenciál vytlačiť zahraničná konkurencia, tak sa pozrime na to, že či vyššie náklady pocítia viac firemné marže, alebo ceny koncových produktov. Priestor na to, aby pri vyšších nákladoch konkurenčný boj zatlačil nadol marže je predovšetkým v odvetviach s vysokými maržami. Pozrime teda na to, v ktorých povolaniach sa v Nemecku zarába najmenej. Dáta sú z roku 2006, ale nemyslím si, že sa poradie výrazne zmenilo:


 
Určite pôjdu hore ceny u kaderníkov. To že kaderníci/čky, ktorí potrebujú na rozdiel od viacerých nízkopríjmových zamestnaní určité zručnosti, zarábajú v Nemecku suverénne najmenej, je očividne chyba vzdelávacieho systému, ktorý ich produkuje výrazne viac, ako je potreba, čo stláča ich cenu práce nadol. Čo sa týka povolaní označených v tabuľke hviezdičkou, tak tie podliehajú minimálnej mzde, z nich je najnižšia 7,00 pre zamestnancov práčovní vo východnom Nemecku. Ďalšie minimálne mzdy sú ešte bližšie k úrovni 8,50, v niektorých prípadoch aj nad ňou, takže tieto povolania zavedenie celoplošnej minimálnej mzdy zasiahne len minimálne.

Keď sa pozrieme na ďalšie povolania z tabuľky, tak väčšina z nich je maloobchode, spoločnom stravovaní a pridružených odvetviach. A to nie sú kvôli vysokej konkurencii práve odvetvia s vysokými maržami (to ale neznamená, že na individuálnej úrovni, nemôžu existovať podniky s vysokými maržami). Napríklad graf dole ukazuje vývoj čistej marže najväčšieho nemeckého maloobchodníka Metro (je potrebné dodať, že Metro realizuje doma len 40 % tržieb, lepší údaj o maržiach nemeckých maloobchodníkov k dispozícii nemám):

 
Čistý zisk reťazca Metro sa v poslednej dekáde pohyboval väčšinou v rozmedzí 0,5-1 % z tržieb. (V absolútnych číslach sa síce dobre nadáva na zisky reťazcov, v porovnaní s tržbami sú však na chvoste medzi odvetviami). Takáto nízka marža znamená, že spoločnosť je mimoriadne citlivá na zvýšenie nákladov, ktoré by jej ziskovosť posunuli na minimálne úrovne, v krajnom prípade dokonca do červených čísel. To znamená, že tieto spoločnosti nebudú nielen že ochotné, ale v značnej miere ani schopné znižovať svoje marže (lebo by sa na nich mohli investori pri nízkej návratnosti vybodnúť a presunúť sa do profitabilnejších sektorov), a tak sa budú snažiť v dôsledku vyšších nákladov na prácu tlačiť ceny tovarov a služieb nahor.

Pri bližšom pohľade na dopady minimálnej mzdy v Nemecku je potrebné pozrieť sa ešte na jeden sektor – dobré podniky, ktoré majú podľa dát DIW najväčší podiel zamestnancov s minimálnymi mzdami. V podnikoch s maximálne 4 zamestnancami pracuje až 37 % pod úrovňou 8,50 za hodinu a pokiaľ by bola táto úroveň zavedená, tak by týmto zamestnancom museli v priemere vzrásť mzdy o 49 % a celková mzdová úroveň v podnikoch o 10 %.

 
Práve v tomto sektore existuje vzhľadom na najväčšiu dodatočnú záťaž riziko buď zániku najmenej produktívnych pracovných miest, alebo prechod na inú formu pracovného vzťahu (minijob, živnosť, prax, čiastočný úväzok) prípadne aj pre prácu na čierno. Najmä tzv. „minijoby“, čo sú pracovné kontrakty do 450 eur mesačne, ktoré sú oslobodené pre zamestnanca od platby dane a väčšiny odvodov,  sa javia byť výhodnými alernatívami . Záležať bude samozrejme aj na tom, akých reforiem sa pod novou vládou dočká táto forma zamestnania. Podľa nemeckej Spolkovej agentúry pre prácu využíva túto formu zamestnania až 7,5 mil. ľudí (pre značnú časť je to ale vedľajší príjem).

Suma sumárom, z môjho pohľadu sa teda nesplnia predpovede anarchokapitalistických katastrofistov o masovom zániku pracovných miest v krajine, a ani mokrý sen ľavice, že nevzrastie nezamestnanosť a/alebo ceny a všetko zaplatí podniková sféra zo svojich ziskov.  Práve naopak, na cenách služieb bude najviac cítiť novú minimálnu mzdu a najviac na to doplatí skupina obyvateľstva zarábajúca tesne nad novou minimálnou mzdou, ktorej nové pravidlá nijako nepomôžu, ale relatívne k príjmom si najviac na vyšších cenách priplatí. Stredná a vyššia trieda vzhľadom na vysokú mieru úspor tieto opatrenia pocíti len kozmeticky.

Čo sa týka nezamestnanosti, tak tá pri zavedení minimálnej mzdy a úrovni mierne nad 5 % priestor pre pokles nemá, naopak má potenciál mierne vzrásť. Ako som naznačil, ohrozené sú málo produktívne pracovné miesta predovšetkým v tých najmenších podnikoch, dopad na nezamestnanosť  však ani zďaleka nebude taký veľký, ako keby vzrástli náklady na prácu v sektoroch, ktoré sú priamo vystavené zahraničnej konkurencii.

X-Trade Brokers

Blog autora

Súvisiace články

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.