S verejným záujmom neradno hazardovať

Vo všetkých vyspelých európskych krajinách je nútený predaj, ako vyvlastnenie nazývajú, posledným riešením na dosiahnutie cieľa. Prichádza na rad až vtedy, keď sa žiadna dohoda na dobrovoľný predaj nedá dosiahnuť a nezostáva nič iné, ako zvoliť takýto neetický prístup. Vyvlastnenie má detailne prepracované pravidlá zakotvené v zákone a na ich dodržiavanie dohliadajú súdy. Administratívne nariadenia vôbec neprichádzajú do úvahy. Najmä preto, že ochrana vlastníctva je takpovediac svätá a siahnuť ľuďom na majetok proti ich vôli možno len veľmi citlivo a v skutočne nevyhnutných prípadoch. Len vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za spravodlivú náhradu.
Pravda, aj stavebný zákon, ktorý platí na Slovensku a každú chvíľu ho novelizujú, pojem verejný záujem striktne vymedzuje. Povoľuje vyvlastnenie vo verejnom záujme najmä na výstavbu dopravných, energetických a vodohospodárskych diel, ďalej na ochranu životného prostredia či ochranu kultúrnych pamiatok. Samozrejme, až po zladení s územnoplánovacími dokumentáciami a prehlásení diel za verejnoprospešné stavby.
No pomerne nový zákon o podpore významných investícií, podľa ktorého tiež možno vyvlastňovať, má veľmi nejasné kritériá. Jediná presná definícia sa týka minimálnej výšky investície, zvyšok je vo všeobecnej rovine. Vyvlastnenie vo verejnom záujme sa, najmä v súvislosti s rôznymi podnikateľskými aktivitami, spomína čoraz častejšie. Bez toho, aby si niekto dal tú námahu a pojem verejný záujem v zmysle významných investícií presne zadefinoval. Veď v Českej republike, kde tiež postupujú podľa pôvodne federálneho stavebného zákona, ústavný súd jasne povedal -- na podnikateľské účely nie! A veru sa tam ani kvôli automobilkám nevyvlastňuje. Napokon, podnikateľské účely nepripúšťajú ani v Nemecku, ani v Maďarsku.
Iste, podpora zamestnanosti v regiónoch je veľmi vážna vec. Na druhej strane však treba pripustiť, že ide o aktivity, z ktorých bude mať zahraničný investor výrazný zisk, a vôbec nie na krátky čas. Tak je -- alebo nie je to verejný záujem? Laikovi ťažko povedať, no odborníci na stavebné právo výrazne krútia hlavami a odporúčajú podanie na ústavný súd. Najmä preto, že za pár rokov sa na podporu zamestnanosti v regióne dávno zabudne. Zostane len spomienka dotknutých, že ich v 21. storočí a v členskej krajine Európskej únie surovo vyvlastnili a niekto pritom dobre zarobil.
V zmysle európskej jurisdikcie musí byť cena vyvlastnených nehnuteľností "spravodlivá". No aj Európsky súdny dvor priznáva, že pôvodný majiteľ vyvlastnením takmer vždy stráca. Na Slovensku vznikla v tomto smere paradoxná situácia. Cenu pri dobrovoľnom, aj nútenom predaji, stanoví súdny znalec. V oboch prípadoch je rovnaká. Pri dobrovoľnom predaji však musí pôvodný majiteľ zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, zatiaľ čo pri vyvlastnení mu táto povinnosť odpadá. Vyvlastnenie je tak finančne výhodnejšie, pretože pôvodnému majiteľovi tri percentá z celkovej ceny zostávajú.
Opäť -- paradoxne -- môže byť vyvlastnenie výhodnejšie aj z iných hľadísk. Napríklad pri vyvlastnení pre pozemné komunikácie zohráva svoje aj časový faktor. Keď sa totiž investor s majiteľom dohodne, môže náhradu vyplatiť až po povolení vkladu do katastra, kým pri vyvlastnení tak musí spraviť najneskôr do jedného mesiaca.