Príliv utečencov bude mať nepochybne aj makroekonomické dôsledky, a to ako krátkodobé, tak dlhodobé. Pre nemeckú ekonomiku by mal predstavovať príležitosť. Z krátkodobého hľadiska by malo dôjsť najmä k dopytovej stimuláciu. Každý z utečencov by mal dostať podporu vo výške 11,79 eura na deň, k tomu dodatočné služby vrátane ubytovania a lekárskej starostlivosti. Celkový výdavok na jedného utečenca by sa tak mohol pohybovať okolo 800 - 1000 eur mesačne (teda 9 600 - 12 000 ročne). To znamená, že vládne výdavky by sa zdvihli o 7,7 - 9,6 miliárd eur, čo zodpovedá 0,2 - 0,3 percenta nominálneho produktu. Tento odhad predpokladá, že iné výdavky sa naopak nebudú znižovať a nemecká vláda je podľa všetkého skutočne ochotná financovať opísané výdavky znížením plánovaných rozpočtových prebytkov.
Príliv utečencov tiež zmení situáciu na nemeckom trhu práce. Ak utečenci skutočne získajú azyl, budú mať na tento trh voľný prístup. V roku 2014 sa na udelenie azylu čakalo v priemere 7 mesiacov a schválených bolo 32 percent žiadostí. Počas prvých 7 mesiacov tohto roka to bolo 37 percent. Tento rok by tak podľa našich hrubých odhadov mal byť udelený azyl asi 183 000 utečencom. S predpokladanou participáciou vo výške 55 percent by to znamenalo 100 000 žiadateľov o pracovné miesta, čo predstavuje asi 0,2 percenta počtu zamestnaných ľudí v Nemecku. Situácia na nemeckom trhu práce je teraz napätá a novo prichádzajúci majú veľkú šancu na získanie pracovnej pozície. Platí to najmä o ľuďoch s vyššou kvalifikáciou, ktorí ovládajú základy nemčiny. Po práci je vysoký dopyt a podľa niektorých indikátorov nebola potreba nových zamestnancov u nemeckých firiem nikdy vyššia, ako je dnes.
Pre nemeckú ekonomiku predstavujú utečenci príležitosť aj z hľadiska dlhodobého rastu a udržateľnosti verejných financií. Demografický vývoj v Nemecku je jedným z najhorších v Európe, miera pôrodnosti klesla na hodnotu 1,4, očakávaná dĺžka života sa predlžuje a podľa oficiálnych prognóz by malo dochádzať k prudkému poklesu počtu obyvateľov. Ten by do roku 2060 mal dosiahnuť 16 percent, a to by sa premietlo aj do veľkosti populácie v produktívnom veku. Tu by mal pokles dokonca dosiahnuť 25 percent. Ekonomické dôsledky takéhoto vývoja sú evidentné: Nižší rast, nižšie príjmy do dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti, nižšie daňové príjmy, nižšia spotreba.
Príliv utečencov a žiadateľov o azyl môže mať aj negatívne dôsledky, ktoré by sa prejavili najmä rastom tieňovej ekonomiky. K tomu by sa mohol pridať tlak na zníženie miezd v segmente pracovných pozícií pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. Dáta ale naznačujú, že veľkosť tieňovej ekonomiky v Nemecku dlhodobo klesá, príčinou je pravdepodobne popísaná situácia na trhu práce. Ekonomické štúdie potom ukazujú, že vplyv imigrantov na mzdy býva zanedbateľný. Celkovo sa teda domnievame, že spomenuté riziká by v Nemecku nemali hrať významnú úlohu.
Komentár bol zverejnený na webe Patria.cz.