Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.06.2015, 13:54

Nerovnosť v bohatstve ľudí sa prehlbuje, v Latinskej Amerike raketovo (komentár)

Latinská Amerika je regiónom kontrastov aj s rapídne rastúcou triedou bohatých, ktorí si neváhajú zaobstarať aj 10 Porsche za deň.

Latinská Amerika je regiónom kontrastov s obrovským počtom chudobných, ale aj rapídne rastúcou triedou bohatých, ktorí si neváhajú zaobstarať aj 10 Porsche za deň a po svete cestujú súkromným lietadlom plným kufrov od Louis Vuitton. Počet superboháčov rastie práve v Latinskej Amerike oveľa rýchlejšie než kdekoľvek inde na svete.

Stávajú sa tak významnou kúpnou silou pre luxusné značky a v tomto segmente latinskoamerický potenciál rýchlo stúpa. V regióne, ktorý doslova srší triednymi nerovnosťami, žije približne 600 miliónov ľudí, z ktorých približne 15 tisíc možno podľa konzultačnej spoločnosti Wealth-X zaradiť do skupiny ultra bohatých, ktorých majetok dosahuje minimálne 30 miliónov dolárov.

Toto číslo sa pritom len za posledný rok zvýšilo o 5 percent, počet dolárových miliardárov vzrástol dokonca o 38 percent, čo zodpovedá najrýchlejší miere rastu miliardárov na svete.


Snímka: flickr/Fernando da Veiga Pessoa

Na tento trend reagujú nielen luxusné značky, ale aj spoločnosti zaoberajúce sa riadením bohatstvo. Napríklad Natixis Global Asset Management, ktorý sa vyložene špecializuje na manažment rozsiahlych imaní, v nedávnej dobe zriadil prvú kanceláriu v Latinskej Amerike a to v Mexico City a uruguajskom Montevideu.

Banskí či telekomunikační magnáti ako je Carlos Slim, ktorého radí jeho 77 miliárd dolárov na druhé miesto v rebríčku časopisu Forbes alebo veľkí vlastníci pôdy sú však obyčajnou šupkou na povrchu latinskoamerickej populácie, ktorá na rozdiel od chudobnejšieho obyvateľstva nie je toľko na očiach. Bohatí latinoameričania sú tak odvrátenou stranou neriešiteľného a nezvládateľného problému spoločenskej nerovnosti v regióne.

Milovníci Porsche

Globálny luxusný priemysel je si rastúceho trendu bohatých Latinos veľmi dobre vedomý a spoločnosti z tohto odvetvia sú pripravené nielen expandovať na nové trhy, ale aj uchádzať sa o nových zákazníkov na existujúcich trhoch. Takým príkladom môže byť nemecký výrobca športových vozidiel Porsche, ktorý od vstupu na latinskoamerický trh pred pätnástimi rokmi zvýšil predaje v tomto regióne z pôvodných ani nie 300 na 3900 vozidiel ročne.

Pričom tieto predaje z veľkej časti pripadajú na najväčšie ekonomiky regiónu, teda Brazíliu a Mexiko. Značný rast vo výške až 60 percent však zažívajú aj trhy v Paname, Kolumbii či Peru.

V súvislosti s obrovským rastom miliardárov, porastie aj latinskoamerický trh luxusu. Podľa štúdie Euromonitor tento trh oproti roku 2014 zvýši do roku 2019 objem o neuveriteľných 88,8 percenta na 26,5 miliardy dolárov, čo by zodpovedalo najsilnejšiemu rastu na svete. Rozmach sa týka aj väčšieho luxusu v podobe napríklad súkromných lietadiel. Mexiko je v tomto ohľade hneď druhým najväčším trhom na svete v závese za USA. Počas nasledujúcej dekády by ho však mala prekonať Brazília.

Latino boháči a daňová spravodlivosť

Tí najbohatší latinoameričania pochádzajú z rôznych krajín aj odvetví. Od mexického magnáta Slima po brazílskeho pivného magnáta Jorgeho Paula Lemann, ktorého majetok dosahuje asi 25 miliárd dolárov, čílskej dedičky ťažobnej spoločnosti Iris Fontbony s imaním približne 13,5 miliardy dolárov alebo kolumbijského bankára Luisa Carlosa Sarmiento s majetkom vo výške asi 13,4 miliardy dolárov . Vzhľadom k tomu, že mnohé podniky v regióne sú rodinného rázu, môže byť čiastočne rast počtu miliardárov spôsobený aj delením rodinného bohatstva medzi niekoľko dedičov.

Napríklad v Nikarague, kde 42,5 percenta populácie žije pod hranicou chudoby, disponuje 210 najbohatších dohromady majetkom 20 miliárd dolárov, čo zodpovedá dva a pol násobku ročného hospodárskeho produktu krajiny. Ako sa vyjadril Juan Pablo Jimenez z ekonomickej komisie pre Latinskú Ameriku pri OSN, hlavným znakom sociálnej nerovnosti v Latinskej Amerike nie je veľa chudobných, ale hŕstka tých, čo vlastnia príliš a ešte navyše platia nielen z medzinárodného pohľadu veľmi nízke dane.

Dane z bohatstva sú totiž v Latinskej Amerike veľmi nízke a dedičská daň takmer neexistuje. Po väčšej daňovej spravodlivosti v regióne volala už vlani v rámci boja s nerovnosťami humanitárna organizácia Oxfam.

Nerovnosti rastú aj inde vo svete

Nerovnosť svetového bohatstva sa však netýka iba Latinskej Ameriky, ale má globálny rozmer. Podľa štúdie Boston Consulting Group kontrolujú svetoví milionári 41 percent súkromného globálneho majetku a očakáva sa, že do roku 2019 budú ovládať dokonca 46 percent svetového imania.

K problematike sociálnej nerovnosti sa nedávno vyjadril aj predseda predstavenstva luxusného holdingu Richemont, miliardár Johann Rupert. Ten sa domnieva, že sú to práve rastúce spoločenské rozdiely, ktoré predstavujú v nasledujúcich rokoch najväčšiu hrozbu nielen pre luxusný priemysel.

Dielom štrukturálnej nezamestnanosti budú tieto nerovnosti v najbližších rokoch tak dlho narastať až povedú k rozmachu závisti, nenávisti a sociálnych vojen. Ľudia, ktorí peniaze mať budú, ich potom nebudú nutne chcieť dávať ostatným na obdiv.

Článok bol zverejnený na webe patria.cz

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.