Akciové indexy by podľa mnohých definícii mali odzrkadľovať stav ekonomiky v danom hospodárstve. Posledný týždeň prekonali svoje historické maximá najdôležitejšie akciové indexy tak v USA, ako i v Európe. Nemecký index DAX, ktorý sa často používa ako benchmark pre celú Európu, pokoril po prvýkrát v histórii hranicu 10 000 b., najrozšírenejší americký index S&P500 sa dostal nad 1950 b. Stojí za týmto rekordom zdravý stav ekonomiky, rýchly rast HDP, nízka nezamestnanosť, či nárast produktivity? Nie, za príliš dobrým výsledkom akcií musíme hľadať mimoriadne expanzívnu monetárnu politiky zo strán Európskej i Americkej centrálnej banky.
Nemecký DAX (Deutscher Aktien-Index) obsahuje 30 najväčších akcií, obchodovaných na frankfurtskej burze German stock market. Výber týchto akcií je založený na základe trhovej kapitalizácie a likvidity. Index bol založený roku 1987 s počiatočnou hodnotou 1 000 bodov a počíta sa ako vážený aritmetický priemer cien akcií. Od svojho založenia je významným indexom, ktorý zohľadňuje dianie v celej Európe.
Zatiaľ čo nemecký index je na svojom historickom vrchole a prerazil významnú hranicu 10 000 bodov, ekonomiky krajín eurozóny sa nachádzajú blízko svojho dna. Všetky tri základné ekonomické ukazovatele dosahujú veľmi zlé hodnoty – miera nezamestnanosti v eurozóne je na úrovni 11,7%, len 50 bázických bodov pod historickými maximami z októbra minulého roku. Rast HDP bol v prvom kvartáli 2014 negatívny až v siedmich krajinách eurozóny (treba zdôrazniť, že údaje do dnešného dňa neposkytli úrady z Írska, Grécka, Luxemburska a Malty, ktoré by počet krajín s negatívnym rastom HDP pravdepodobne zvýšili). Miera inflácie za posledných 30 mesiacov klesla z úrovne 3% na súčasných 0,7%, pričom údaje za marec a odhady na mesiac máj hovoria dokonca o 0,5 percentnom medziročnom raste cien tovarov a služieb. Ďalším indikátorom, ktorý vie spoľahlivo načrtnúť vývoj a stav ekonomiky, je medziročná zmena v celkovom objeme nových úverov. Tá naposledy rástla v auguste 2012, odvtedy objem pôžičiek neustále klesá, za máj 2014 bol v eurozóne objem pôžičiek v porovnaní s májom 2013 nižší o 1,8%.
Pôsobenie európskym spoločnostiam sťažovala aj situácia na devízovom trhu, kde bolo euro ešte donedávna „príliš nadhodnotené“. Okrem riaditeľov mnohých európskych exportných spoločností sa negatívne voči silnej európskej mene vyjadril aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault a mnohí iní európski politici. Euro sa vtedy nachádzalo na 2 a pol ročných maximách voči americkému doláru, atakovalo hranicu na úrovni 1,3940 EURUSD. Euro výrazne zosilnilo aj voči ruskému rubľu, ktorému uškodila najmä Krymská kríza. Príliš silná mena sťažila podmienky expanzie napr. nemeckým automobilovým výrobcom na ruský trh, ktorý by mal byť najväčším automobilovým trhom už do roku 2020. Kombinácia všetkých vyššie uvedených dôvodov a sťažnosti nemeckých exportérov prinútili pred časom k zmene rétoriky aj guvernéra nemeckej Bundesbanky Jensa Weidmanna, ktorý potvrdil, že by ECB mala zasiahnuť určitými krokmi, nevylúčil dokonca ani kvantitatívne uvoľňovanie. Práve nemecká Bundesbanka v minulosti výrazne tlačila na ECB, aby sa takémuto riešeniu podpory ekonomiky vyhýbala. Situácia sa však zmenila a začiatkom mája guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi slovne prisľúbil uvoľnenie menovej politiky, ktoré malo podľa jeho slov nastať už v júni. Len na túto správu reagovala spoločná európska mena poklesom v priebehu niekoľkých obchodných dní zo spomínanej úrovne 1,3940 EURUSD na 1,3590 EURUSD, čo predstavuje pokles 2,50%. Na týchto úrovniach sa kurz stabilizoval až do 5. júna, kedy M. Draghi na tlačovej konferencii ECB zverejnil ďalšie kroky na podporu ekonomiky.
Prvý júnový týždeň priniesol zo strany ECB veľký stimul. Okrem očakávaného zníženia úrokových sadzieb na hlavné refinančné operácie z 0,25% na 0,15% a posunutiu úrokových sadzieb pre jednodňové sterilizačné operácie do záporných hodnôt (-0,10%) predstavil Mario Draghi aj program TLTRO. Ten bude dodávať značnú likviditu pre úverové inštitúcie, ktoré ju však musia poskytnúť len nefinančnému sektoru. Podľa viacerých odhadov by mohlo ísť až o objem 400 miliárd €. Tým, že banky dostanú veľmi lacno novú likviditu (v súčasnosti za úrok 0,25%), tú súčasnú môžu použiť na investovanie, napr. na akciovom, či dlhopisovom trhu. V USA za čias Bena Bernankeho, ktorý zaviedol QE3 a poskytol trhom mnoho likvidity, narástol index S&P500 od septembra 2012 do súčasnosti o neuveriteľných 38%, z úrovne 1390 b. na piatkových 1927 b. Nechajme sa prekvapiť, či podobný rast dosiahne aj nemecký DAX do roku 2016, do kedy bude prebiehať súčasný program TLTRO. Znovu by sa len potvrdilo, že akciové indexy reagujú skôr na politiku a podnety zo strany centrálnych bánk, ako na vývoj ekonomiky a hospodárstva.
Obrázok Rast amerického indexu S&P500 od začiatku QE3 v USA