Prepad ruskej ekonomiky, ku ktorému došlo v tomto roku, sa často spája najmä s nízkymi cenami ropy. Rusko si však počína oveľa horšie ako iné krajiny, ktoré sa tiež veľmi spoliehajú na vývoz ropy. Takže príčina problémov ruskej ekonomiky musí byť niekde inde.
Ekonóm Marek Dabrowski, ktorý pôsobí na Center for Social and Economic Research vo Varšave, dokonca tvrdí, že Rusko sa vo svojej závislosti od ropy ani nepribližuje radu iných krajín. Je to zrejmé z prvého grafu, ktorý ukazuje pomer príjmov z ropy na celkovom produkte. V Rusku zodpovedajú celkové príjmy z ropy menej ako 15 percent HDP. V krajinách, ako sú Azerbajdžan, Omán, Irak, Saudská Arábia, Líbya či Kuvajt, je to oveľa viac:
V prípade Ruska tvoria exporty energií viac ako 70 percent celkových exportov, v krajinách ako Irak, Líbya, Venezuela, Alžírsko a Kuvajt je to viac ako 90 percent. Rusko je teda od ropy závislé, nejde však o závislosť, ktorá by ho ohrozovala na živote. Oveľa viac obáv by pokles cien ropy mal vyvolávať v Saudskej Arábii či Kuvajte. Rusko však patrí medzi krajiny, v ktorých sa dnes čakajú najhoršie ekonomické výsledky. Druhý graf sumarizuje očakávaný ekonomický rast v tomto roku:
Sankcie nie sú hlavnou príčinou
Medzinárodný menový fond predpokladá, že ruská ekonomika tento rok klesne o 3,8 percenta. Medzi krajinami, ktoré sú významne závislé od vývozu ropy, si počínajú horšie len Líbya a Venezuela. Väčšina z nich dokonca očakáva rast. Povedú si tak síce horšie ako v roku 2013, keď boli ceny ropy ešte vysoko, ale v porovnaní s Ruskom si počínajú veľmi dobre. Dabrowski tvrdí, že sa im to podarilo vďaka fiškálnej expanzii, vyššiemu dlhu a rozpočtovým deficitom. Lenže aj Rusko má fiškálne deficity a jemu nepomohli. Je teda možné, že na túto krajinu doliehajú najmä sankcie uvalené Západom?
Dabrowski tvrdí, že ani sankcie nie sú hlavnou príčinou problémov ruskej ekonomiky. Podľa výskumu Citigroup môžu sankcie iba za 10 percent celkového prepadu tejto ekonomiky. Banka dokonca hovorí, že ruské firmy využili obmedzený prístup na finančné trhy na to, aby sa oddlžili. Odpoveď na to, čo vlastne ťaží Rusko, tak možno leží v pohľade na spôsob, s akým sa snažilo s prepadom cien ropy vyrovnať.
Nefunguje ani pretvárka
Táto krajina je totiž majstrom v znižovaní hodnoty menového kurzu. A inflácia bude tento rok medzi ropnými exportérmi vyššia iba v Iráne. Ruská vláda umožnila rubľu voľný pád namiesto toho, aby siahla na svoje rezervy. Iné krajiny vyvážajúce ropu s týmto prístupom váhali a snažili sa ekonomickú bolesť tlmiť. Prezident Vladimir Putin však takéto starosti nemal, pretože jeho podpora sa drží vysoko kvôli Ukrajine, Sýrii a prepracovanej propagandistickej mašinérii.
Za ekonomické problémy teda zaplatili Rusi a to sa prejavilo na domácom dopyte. Pesimizmus sa potom prejavil na investíciách. Maloobchodné tržby a investície stále klesajú, aj keď sa zdá, že recesia už dosiahla svoje dno. Putinova vláda však neurobila nič, aby uvoľnila tlak vládneho sektora na firemný sektor alebo aby znížila mieru korupcie. Dokonca sa ani nesnaží predstierať, že víta investorov. Rétorika z Kremľa je, naopak, plná rečí o prežití a nepriateľoch.
Tri skupiny krajín lepšie ako Rusko
Krajiny vyvážajúce ropu, ktorým sa darí lepšie ako Rusku, môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvé z nich predstavujú diverzifikované ekonomiky typu Kanady a Malajzie. Rusko sa mohlo o diverzifikáciu snažiť oveľa viac v čase, keď bola ropa drahá, svoju šancu však premeškalo.
Ďalšiu skupinu tvoria krajiny ako Nórsko, Spojené arabské emiráty či Katar. Tie majú obrovské devízové rezervy a negatívnu dlhovú pozíciu. To znamená, že svet im dlhuje veľa peňazí. Rusko
Článok bol zverejnený na webe patria.cz