Španieli sa naučili trik (komentár)

Je Nemecko prorastové? Španieli sa naučili trik. Na Cypre sa schôdzuje. Írska oslava.

Dobrá správa, máme nové pravidlá ku pravidlám pravidiel! Európsky parlament odobril ďalšiu sadu úprav pravidiel, tento raz pod názvom Two-Pack. Tá nadväzuje na Six-Pack, ktorý je zase nadstavbou Paktu stability a rastu. Two-Pack prináša dve novinky. Jednou z nich je povinnosť ukázať rozpočet na kontrolu Komisii, ktorá posúdi, či sa jej páči. Poslanci návrh Komisie doplnili ešte „rastovými“ opatreniami. Inými slovami, dostať výnimku bude ešte ľahšie.

Napríklad také Portugalsko. Pôvodne malo dosiahnuť 3 % deficit tento rok, avšak už mu bol udelený odklad do roku 2014. Koniec tohto roku je ešte v nedohľadne a Portugalsko už žiada ďalší odklad do roku 2015. Je už takmer schválený, hoci Nemci mrmlú čosi o tom, že si to nevedia predstaviť. Naopak, čoraz jasnejšie si vedia predstaviť svoj vlastný rozpočet vyrovnaný v roku 2015. V roku 2014 by mali vo federálnom rozpočte škrtnúť 5 miliárd eur, čím by im rozpočet poklesol nie len v relatívnych (v pomere ku HDP), ale aj v absolútnych číslach. Napriek tomu, že väčšina Európy obviňuje Nemecko z toho, že nie je „prorastové“, ako jedna z posledných krajín si drží aký-taký rast a stabilizovanú nezamestnanosť.

Ostatným veľmido spevu nie je. Španielsko prvýkrát vo svojej histórii dosiahlo 5 miliónov nezamestnaných. Denník El Pais obvinil vládu, že minuloročný „skvelý“ deficit 6,7% HDP dosiahla aj za pomoci triku, keď časť z daňových vratiek z decembra jednoducho presunula na január. Januárové vratky totiž záhadne vyskočili o 82%. Bez nich by bol deficit 7,2% HDP.

Protesty v Španielsku proti úsporným opatreniam

Nad deficitom už oficiálne mávli rukou aj Francúzi, cieľ 3 % na rok 2013 zrevidovali na 3,7 % a to rok sotva začal. Okrem toho vyšlo najavo, že na rôznych pokutách Komisii v nasledujúcich troch rokoch zaplatia takmer 10 miliárd eur.

Nová talianska vláda, ak vôbec nejaká skoro bude, to nebude mať ľahké. Aby to bolo každému úplne zrejmé, agentúra Fitch im sekla rating o jeden stupeň dole na BBB+. Výnosy na talianskych dlhopisoch sú už takmer totožné so španielskymi, hoci obe krajiny majú k maximám z minulého leta ďaleko.

Grécki obchodníci bojujú s krízou, ako len vedia. Lekárnici čelia obrovským pohľadávkam voči štátu za lieky, tak roztočili nový druh biznisu. Predávajú lieky obchodníkom, ktorí ich následne predávajú do zahraničia za vyššie ceny, čo ešte zhoršuje ich nedostatok v Grécku.

Nekonečnou témou je Cyprus. Je jasné, že dostane pomoc, no Trojka sa o nej dohaduje už viac ako pol roka. Najnovšie sa vraj majú dohodnúť v piatok. Panuje všeobecný názor, že by mal prispieť aj samotný Cyprus. Zvýšením dane z príjmu právnických osôb, novými daňami, väčšou privatizáciou, či miernym podojením účtov ruských oligarchov. Cypru sa do ničoho z toho príliš nechce, ale má ochotu dohodnúť sa. Zároveň vyštartoval na Grékov – za krízu na Cypre vraj môžu oni, takže by pekne krásne mali poslať aspoň dve miliardy eur z pomoci, ktorú dostali.

Menšiu oslavu si môžu dovoliť Íri. Tento týždeň prvýkrát od začiatku krízy predali na trhu 10-ročné dlhopisy. Záujem bol veľký a výsledný úrok 4,15 % priaznivý. Krajine chýba už len 1,5 miliardy eur, aby mala zabezpečené financie až do konca roku 2014 – za predpokladu, že jej prídu všetky naše peniaze zo záchranných programov. Ale ešte chvíľu potrvá, kým vypadne jedno I z PIIGS. Bankový systém nie je ani zďaleka zahojený. Financminister Noona sa snaží bankám zmierniť striktné pravidlá zhabania nehnuteľností, inak vraj hrozí trhu hypoték kolaps.

Íri z bahna pomaly vybŕdajú, ich sused a čiastočný záchranca Británia do bahna zapadá. Britské banky majú okolo 30 miliárd libier skrytých strát. Pre britský rozpočet, ktorý má grécke deficity, by ďalší bail-out bol obrovskou ťarchou.

Vráťme sa ešte na záver na kontinent. Európsky dvor audítorov je inštitúcia, ktorú zvyšok eurobyrokracie nemá príliš v láske. Vo svojich reportoch pravidelne uverejňuje nelichotivé výsledky o neefektívnosti a netransparentnosti bruselských politík. Najnovšie prišiel na to, že výdavky z Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnania starších majú údajne nemerateľný efekt. Väčšina členských štátov sa totiž pri čerpaní zdrojov neobťažovala zaviesť akékoľvek merateľné kritéria.

Vtipný záver nám pripravil sám šéf ECB Mário Draghi. Na tlačovke sa ho novinár spýtal, či by nemohol bližšie vysvetliť, ako funguje program OMT, teda program nákupu dlhopisov problémových krajín. Ten je momentálne zbraňou najväčšieho kalibru pre boj s eurokrízou a potenciálne môže použiť stovky miliárd na nákup dlhopisov, no nikto netuší, ako to vlastne teda funguje. Draghi sa najskôr zatváril počudovane: „Veď sme to už veľakrát vysvetľovali!“ No vzápätí pochopil, že novinára zaujímajú konkrétne pravidlá na papieri, nie útržky ústnych informácii z tlačoviek. „Myslíte právne dokumenty? Nuž, pracujeme na nich...“

Víkendová rada – ak vymyslíte multimiliardový plán na záchranu sveta, skúste dať všetky pravidlá na papier hneď, nie až o rok...