Ukryte si úspory pod matrace (komentár)

Pondelňajšie obchodovanie bolo pokojné. Potom však prišiel totálny výpredaj. Začal presne o ôsmej hodine ráno newyorského času. Zlato si to zopakovalo aj o deň neskôr, aby kleslo pod hranicu 1550 USD. Striebro padalo rovnako a pokorilo dôležitú hranicu 27 USD. Štvrtková mierna konsolidácia na oboch kovoch pokračovala výraznejšie v piatok, kedy kovom pomohli negatívne dáta z amerického trhu práce.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1582,3 USD, čo bolo o 15,30 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra rovnako padla o 0,95 USD a je na úrovni 27,35 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 57,85 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 57,85 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 56,45). To znamená, že striebro tento týždeň opäť stratilo v porovnaní so zlatom. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 328,04 a rapídne klesol v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 126,13 a rovnako výrazne klesol. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa výrazne znížili pri oboch kovoch, avšak dáta sú len do utorka. Z toho vyplýva, že v nich nemáme zaznamenaný výpredaj kovov v stredu a následný vzostup ceny v piatok. Uvidíme teda budúci týždeň, aký trend sa nastaví.

Za dôvodmi poklesu cien môžeme použiť dve základné teórie. Prvá je založená na usmerňovaní ceny veľkými bankami na papierovom trhu COMEXe. Druhá je založená na eufórii na akciových trhoch. V pozadí prvej teórie je fakt, že veľké banky môžu vzhľadom na svoje masívne krátke koncentrované pozície (stávka na pokles ceny) vyvolať tlak na zníženie ceny a pri nižšej cene vyberať zisky, čo i robili. Môžeme rovnako špekulovať, či za tým nie je i niečo viac, vzhľadom na potenciál vzniku systematickej finančnej krízy. Tá by im spôsobila veľmi veľké problémy s ich pozíciami zameranými na pokles cien drahých kovov, ktoré by sa vybrali určite iným smerom. Druhá teória je spojená s tým, že centrálne banky vyvolávajú eufóriu na akciových trhoch, kam smeruje väčšina likvidity, ktorá je vyberaná práve z trhu s drahými kovmi. Môžete si vybrať, alebo kombinovať.

Investori, ktorí sú nastavení na rast cien drahých kovov, zároveň upozorňujú na vznik systematického rizika spojeného s prílišnou eufóriou na akciových trhoch, ktorá sa nezakladá na reálnych základoch. Z toho dôvodu odporúčajú drahé kovy a súčasný výpredaj považujú za dobrú príležitosť ku kúpe. Na strane druhej musí tento výpredaj vlastníkov kovov značne znervózňovať. Legendárna analytička Luis Yamada vidí nateraz spodnú hranicu pre cenu zlata na úrovni 1539 USD a stále vidí potenciál na rast ceny k úrovni 1800 USD. Pri striebre je podporná hranica nastavená na úroveň 27-25 USD a pre zvrátenie trendu je nutné prekonať 30 -32 USD.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Spite sladko s vašimi peniazmi

Španielske matrace sa možno stanú obľúbeným artiklom v rámci Európy. Keďže už poznáme riešenie cyperskej krízy prostredníctvom znárodnenia nepoistených vkladov v bankách, viacero ľudí sa možno rozhodne pre staré dobré osvedčené metódy. Ukryť svoje úspory, ako sa hovorí, pod matrace.

Na to už reaguje španielsky výrobca Mi Colchón, ktorý ide uviesť údajne na trh moderný a sofistikovaný matrac pre ťažké časy. Viac nájdete na videu; a aj keď je po španielsky, určite mu budete rozumieť. Takže spite sladko a pokojne:

Dopyt po fyzickom zlate a striebre ostáva stále významný. Jedným z príkladov môže byť Turecko. Jeho dovoz zlata sa v marci vyšplhal na 8-mesačné maximá, vzhľadom na to, že globálna cena kovu klesala. Dovoz striebra rovnako kulminoval a vzrástol podľa agentúry Bloomberg o 31 %. Turecko bolo inak štvrtým najväčším dovozcom zlata na svete v roku 2012. Súvisí to určite s jeho obchodovaním s Iránom. Turecko and Irán obchodujú zlato za zemný plyn. Turecku bola udelená výnimka pre tento typ obchodovania zo strany USA, ktorá by mala vypršať v júli. Obe krajiny používajú ako transferovú krajinu Spojené arabské emiráty, kam vývoz zlata z Turecka vzrástol v z 371 miliónov USD na 402 miliónov USD. Biznis model funguje takto: Iránci predajú plyn za turecké líry (USD, EUR im Turci dať nemôžu). Za tie potom nakúpia zlato. To je vyvezené do Emirátov a tam sa mení za iné meny, alebo je odvezené do Iránu.

Dopyt po fyzickom kove je výrazný i v USA. Americká mincovňa US Mint zverejnila 1. apríla čísla o predaji strieborných mincí, ktoré určite patrili ešte do marcových štatistík. Pripočítaním k marcovým číslam by sme dostali rekordný mesačný predaj v treťom mesiaci 2013. Sila na fyzickom trhu na striebre sa prejavuje i v tom, že investori v skutočnosti zvyšujú držbu striebra i prostredníctvom strieborných ETF, čo je opačný trend, aký zažívajú dnes zlaté ETF fondy.

India pravdepodobne nebude opätovne skúšať zavádzať dodatočné importné poplatky na dovoz zlata do krajiny. To aspoň tvrdí tamojší minister financií P. Chidambaram. Zvýšenie dovozných poplatkov na 6 % malo odradiť Indov od nákupu zlata. Opak bol však pravdou. Jediným výsledkom bolo zvýšenie pašeráctva s touto komoditou. Obyvateľstvo chce jednoducho zlato a je ochotné obchádzať i zákony, ak ho má získať.

Týždeň zvláštnych vyhlásení

Bol to týždeň vyhlásení centrálnych bánk – Japonska (popíšeme nižšie), Británie a ECB. Bank of England a ECB nezmenili svoju politiku, čo znamená, že ponechali nízke úrokové miery a Bank of England bude naďalej nakupovať štátne dlhopisy. Monetárna teória hovorí, že nízke sadzby slúžia na podporu ekonomiky, čo inými slovami len dokazuje, že politici sa skôr modlia k lepšiemu stavu ekonomiky, ako reálne vyhlasujú. Inak by mali byť sadzby vyššie.

Ďalší dôvod nezvýšenia sadzieb je, samozrejme, to, že by väčšina štátov v únii skrachovala. Mário Draghi odpovedal i na otázku čitateľov portálu Zerohedge, či má ECB pripravený plán na situáciu, že by niektorá z krajín opustila zónu (napr. Cyprus, Grécko, Španielsko). Odpoveď je značne indikatívna: „Hm, skutočne sa ma pýtate otázky, ktoré sú tak hypotetické, že nemám na ne odpoveď. Avšak, môžem Vám odpovedať aspoň čiastočne. Tieto otázky sú formulované ľuďmi, ktorí zásadným spôsobom podceňujú, čo znamená euro pre Európanov a pre euro skupinu. Zásadným spôsobom podceňujú množstvo politického kapitálu, ktorý sme do projektu investovali.“

Tak a je to jasné (možno zatiaľ len Nemcom nie). Vyzerá to, že politici sú pripravení urobiť čokoľvek a za akékoľvek náklady, aby udržali spoločnú menu. Mário Draghi rovnako vyhlásil, že eurozóna bude potrebovať reguláciu o stratách bánk omnoho skôr ako v roku 2018. Lídri sa dohodli, že do júna vytvoria legislatívne princípy regulácie, t.j. ako sa bude postupovať pri krachoch bánk, pričom by sa malo riešiť i to, či budú banky zachraňované i vkladmi obyvateľstva. Na to, že ešte pred nedávnom sa krach a problémy žiadnej banky nepripúšťali, je to zaujímavý vývoj. Komisia zároveň odhadla, že EÚ vložila do bánk už viac ako 1,7 bilióna eura, čo údajne nie je udržateľné. Medzitým sa miera nezamestnanosti v eurozóne vyšplhala na rekordných 12 %. Ekonomika eurozóny zároveň klesala za sebou už päť po sebe idúcich kvartálov a vyhliadky nie sú vôbec dobré. Tento týždeň sa zverejnil napr. odhad priemyselného indexu PMI. Index padal naprieč Európou. V Nemecku len mierne, avšak v krajinách ako Francúzsko, Španielsko, či Taliansko to bolo výraznejšie.

Medzinárodný menový fond prispeje na záchranu Cypru sumou jedna miliarda eur a zvyšok zaplatia európski daňoví poplatníci. Plán na ozdravenie je tvrdý. Obsahuje privatizáciu štátnych podnikov, škrty v rozpočte a zníženie rozpočtového deficitu – teda vlastne to má byť prebytok. Takže uvidíme, koľko krát sa podmienky pomoci opäť zmenia. Časťou balíka je už staré známe znárodnenie vkladov nad 100 000 euro, čo podľa odhadov znamená, že tí ľudia, ktorí do kritéria spadajú, prídu o 60 – 80 % toho, čo v banke mali. Kto je na rade ďalší? Minulý týždeň sme špekulovali o Slovinsku. Ale čo takto silnejšia káva. Holandsko. Presne to Holandsko, ktoré je silným partnerom Nemecka, pokiaľ sa jedná o navrhovanie škrtov a úspor. Vravíte, že určite nie? No Holandsko dnes zažíva rovnaký pokles cien nehnuteľností, aký sme videli v Španielsku a USA. Tamojšie banky majú na svojich súvahách hypotéky v hodnote 650 mld. euro. Zadlženosť obyvateľstva dosahuje 250 % ich disponibilného príjmu (v Španielsku to bolo „len“ okolo 125%). A vo Februári musela tamojšia vláda znárodniť prvú banku - SNS Banku, štvrtú najväčšiu v krajine, vzhľadom na to, že mala vo svojom portfóliu značné množstvo toxických aktív.

Novinári odhalili informácie o viac ako 130 000 osobách, ktoré majú svoje peniaze v tzv. daňových rajoch. S touto správou ma napadá niekoľko poznámok. Po prvé, medzi offshoristami sú i politici a ľudia okolo nich. Mnoho krát presne tí istí, ktorí navrhujú striktnejšie podmienky zdaňovania u nich doma. Po druhé, je to jasný dôkaz toho, že ľudia neradi platia vysoké dane. Nie je teda čas na zamyslenie, či náhodou nezjednodušiť naše daňové systémy a neznížiť dane a upraviť k nim výdavky verejného sektora? Po tretie, je zaujímavé, že tieto informácie vyšli na svetlo sveta tesne po cyperskom riešení znárodnenia vysokých vkladov v bankách. Nepripravuje sa týmto verejná mienka na podobné riešenie v iných krajinách? Ťažko povedať. Uvidíme onedlho. Avšak podobné nápady vôbec nie sú ojedinelé. Prvým príkladom je Kanada. Tamojší návrh rozpočtu obsahoval dobre skrytý návrh (klasicky na strane xy), ktorý si skoro nikto nevšimol a ktorý hovoril o použití vkladov obyvateľstva v prípade problému bánk. Ďalší príklad môže byť Nový Zéland. Tamojší minister financií Bill English navrhuje stratégiu, ako riešiť systematickú krízu v bankách. Tá pozostáva z toho, že v prípade problémov, budú mať všetci vkladatelia cez noc znížený stav na svojom účte.

Guvernér Kuroda nesklamal. Japonská centrálna banka prijala nové monetárne opatrenia, ktoré sa nápadne podobajú tým, ktoré už uplatňuje americký Fed. Banka má v pláne kupovať všetky druhy dlhopisov aj so splatnosťou do 40 rokov, ako aj nakupovať podiely v ETFkách a trustoch, ktoré investujú do nehnuteľností. Výška mesačných nákupov je plánovaná v objeme 7,5 bilióna jenov (78,6 mld. USD). Menové vojny ako vyšité.

Politici sú niekedy nepoučiteľní. Administratíva prezidenta Obamu navrhuje, aby sa pôžičky na nehnuteľnosti opätovne dávali i ľuďom, ktorí na to nemajú. Chcú na to použiť klasickú metódu štátnych záruk. Tak to vyzerá, že jedna bublina v sektore nehnuteľností im bola málo. No nič. Keď nič inšie, aspoň sa skúste poučiť, ako sa používajú zbrane. Naučí Vás to najväčší odborník na túto problematiku dneška; sám Kim Jong-un: