Vraj dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Pche! Ľudia sú nepoučiteľní. Ja už druhý rok za sebou po zime zisťujem, že mi kuny v aute vyžrali kus tesnenia. Pikora už druhý rok po zime zisťuje, že klobásky + pohovka = ďalšia povolená dierka na opasku. A finančný trh zase prekvapene zisťuje, že Grécko sa pravdepodobne nachádza v tej istej rieke už tretíkrát. Pretože španielsky minister hospodárstva dnes nabonzoval, že sa údajne celkom potichu rokuje už o treťom záchrannom balíčku pre Atény.
Hovorca šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema túto informáciu popiera. Lenže, ako to už býva aj medzi európskymi politikmi, bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. Na jednej strane sa nová grécka vláda vystatuje, že krajinu vyvedie z diktátu Bruselu. Na strane druhej napríklad agentúra Reuters špekuluje, že Aténam bez ďalšej hotovostnej injekcie dôjdu peniaze už koncom marca – teda oveľa skôr, než sa čakalo. Nahlas sa o tom síce nikomu nechce hovoriť, ale Brusel lieči gréckeho pacienta už piaty rok a do jeho uzdravenia sa investovalo v dvoch predchádzajúcich balíčkoch 240 miliárd eur – a to je už dosť veľký motív, aby grécku kasu nenechal ani tentokrát vykrvácať.
V poradí už tretí balíček by mal údajne podľa španielskeho ministra veľkosť 30 až 50 miliárd eur. Pokiaľ je to skutočne tak, potom sa len roztáča ďalšie koleso toho istého, čo už tu bolo v minulosti. Grécko nie je schopné splácať svoje dlhy, a tak sa mu požičia. Nikto sa nebude starať o to, že grécka nemoc má názov vysoký dlh. Nové pôžičky vysoký dlh nevyliečia, ale ešte ho navýšia, pacient je stále nemocnejší. Teraz už skrátka niet pochýb, že Grécko jedného krásneho dňa zbankrotuje, otázkou je len, ako dlho mu niekto bude ochotný peniaze požičiavať – teda vlastne skôr venovať. Agónia teda naďalej trvá a predlžuje sa.
Ďalší typ umelej pomoci má do Grécka pritiecť vďaka Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD). Tá v zadlženej krajine začne investovať. Banka je v tom odhodlaná pokračovať až do roku 2020. Ťažko ale povedať, či môže toto gesto priviesť späť do Grécka súkromných investorov. Ja si to nemyslím. Tomu by mala napomôcť skôr dôvera, že grécke vlády zvládnu v budúcnosti samé splácať svoje záväzky. A tú teraz nikto nemá. A je to tiež jedna z príčin, ktoré brzdia rast eurozóny.
Zraky investorov sa preto stále viac upierajú na Európsku centrálnu banku (ECB), sťa by mala nejaký zázračný liek. ECB zatiaľ na pomoc ekonomike eurozóny prisľúbila 1,1 bilióna eur. Za túto sumu bude vykupovať štátne dlhopisy európskych krajín.
Týmto prísľubom už teraz tlačí ich výnosy extrémne nízko. Napríklad Nemecko si na dva roky požičiava za -0,21%. (To nie je preklep: Nemecko spláca menej, než koľko si požičiava.) Ani slovenská vláda sa nemôže sťažovať, že by si požičiavala draho. Výnos z dvojročných slovenských štátnych dlhopisov totiž predstavuje 0,22%. Oproti tomu výnos z dvojročných amerických štátnych dlhopisov mierne rastie na 0,67%. To len dokazuje, že sa Spojené štáty americké pomaličky pripravujú na zvyšovanie úrokových sadzieb. Priepasť medzi výnosmi európskych a amerických štátnych dlhopisov sa rozširuje. I napriek tomu však dnes dolár iba stagnuje. V ďalších týždňoch by si ale mal pripisovať zisky a posúvať sa na hladinu 1,11 USD/EUR.
Grécko ale rozhodne nie je jediným adeptom Európy na bankrot. Na veľmi tenkom ľade korčuľuje tiež Ukrajina tvrdo doplácajúca na konflikt s Ruskom. Jej centrálna banka sa preto rozhodla razantne zvýšiť svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z 19,5% na 30%. Tým sa bude snažiť pribrzdiť infláciu a taktiež dodať podporu hrivne. Jej držanie bude po dnešnom dni pre investorov úrokovo atraktívnejšie. Lenže zvýšenie úrokových sadzieb ešte viac prehĺbi ukrajinskú recesiu. Vyššie úrokové sadzby totiž zvyšujú náklady na pôžičky. Ešte horšie potom je, že priemyselné srdce Ukrajiny menom Donbas bude i naďalej odrezané separatistami. Zdá sa, že ani Ukrajina sa bez zahraničnej pomoci nezaobíde. Nad vodou sa ju bude snažiť udržať 40 mld. dolárov, ktoré by mali v priebehu nasledujúcich 4 rokov pritiecť od zahraničných veriteľov. Vďaka zásahu ukrajinskej centrálnej banky sa hrivna posilnila z 33 UAH/USD, kde sa nachádzala na konci minulého týždňa, na 23,5 UAH/USD. Aj tak je však hrivna takmer o 50% slabšia než na štarte tohto roka. Očakávame preto, že za určitý čas sa hrivna vráti k oslabovaniu sa.
Koruna včera potvrdila svoju povesť pokojnej meny. Dnes si pripisuje zanedbateľné zisky a nakúka pod hladinu 27,45 CZK/EUR. Naďalej však počítame s jej stagnáciou.