Európska únia chystá pritvrdenie ekonomických sankcií voči Rusku, aby ho prinútila k zmene politiky na Ukrajine. Už teraz čísla z finančných trhov ukazujú, že ho tie predošlé zasiahli. Hodnota rubľa k doláru padá, z krajiny odtekajú investície, Rusku sa zdraželi pôžičky. Bude to však stačiť? pýta sa v komentári ekonóm spoločnosti Deloitte David Marek.
Namiesto upokojenia situácie sa boje na východe Ukrajiny opäť stupňujú a s nimi stúpa napätie aj na medzinárodnej politickej scéne. Na stole ležia návrhy na ďalšie pritvrdenie ekonomických sankcií Európskej únie voči Rusku. Odpoveď z ruskej strany by na seba zrejme nenechala dlho čakať.
Vcelku logicky sa otvára diskusia o tom, či sú ekonomické sankcie účinným nástrojom na presadenie politických cieľov, alebo by sa od nich malo upustiť a dosiahnuť plánované ciele inou cestou.
Predovšetkým treba povedať, že na jasnú evidenciu dopadov ekonomických sankcií je príliš skoro. Prvá vlna prišla v marci, nebola však namierená na ekonomiku, ale skôr na konkrétne osoby.
Ruský prezident Vladimir Putin. Snímka: Reuters
Druhá, májová vlna tiež nepredstavovala výraznejšie nebezpečenstvo pre ruskú ekonomiku. Až tretia vlna, o ktorej sa rozhodlo v júli, priniesla sankcie proti niekoľkým významným odvetviam ruskej ekonomiky. Závažné ekonomické sankcie sú teda v platnosti len mesiac a niekoľko dní. Oficiálne ekonomické štatistiky pritom obvykle bývajú k dispozícii s oneskorením.
Napríklad údaje o hrubom domácom produkte v 2. štvrťroku zverejní ruský štatistický úrad budúci týždeň a dáta za 3. štvrťrok, v ktorých by mohol byť viditeľný dopad sankcií, budú publikované až na začiatku decembra. Súdy o účinnosti či neúčinnosti sankcií je teda potrebné brať s istou rezervou.
Pád rubľa
Avšak úplne rezignovať na hodnotenie situácie nemusíme. Oficiálna štatistika prehovorí až neskôr, odpoveď finančných trhov prichádza hneď. Rubeľ za posledné dva mesiace oslabil o jedenásť percent, z toho o 3,5 percenta za posledných niekoľko dní v obave z ďalšej vlny sankcií. Aktuálne sa ruská mena obchoduje s kurzom 37,5 rubľa za dolár, slabšia doteraz nikdy nebola. V opačných kontraktoch sa počíta s tým, že kurz ďalej oslabí k hranici 40 rubľov za dolár.
Slabnúca mena len prilieva do inflačného ohňa, rovnako ako ruské sankcie v podobe zákazu dovozu vybraných potravín. Inflácia je pritom dlhodobo problémom a brzdou ruskej ekonomiky. Proti slabnúcej mene a inflácii bojuje centrálna banka zvyšovaním úrokových sadzieb.
Naposledy tak musela urobiť na konci júla, keď svoju základnú úrokovú sadzbu zdvihla hneď o polovicu percentuálneho bodu, na osem percent.
K prísnejšej menovej politike sa pridáva rastúce kreditné (dlhové) riziko. Ruské cenné papiere, akcie aj dlhopisy vždy zahŕňali nemalú zľavu (v žargóne finančných trhov sa jej hovorí "zlodejská prémia") a hlavným vysvetlením je politické riziko.
Ak to bola pravda v predchádzajúcich rokoch, teraz to platí dvojnásobne. To je tiež dôvod, prečo si teraz Kremeľ musí požičiavať na finančných trhoch veľmi draho. Za pôžičku na desať rokov platia takmer desaťpercentný úrok, zatiaľ čo napríklad Nemecko platí menej ako jedno percento.
Obavy z dopadu sankcií, obmedzovanie činnosti alebo v krajnom prípade znárodnenie motivujú k rýchlemu ústupu zahraničných investorov z ruského trhu. Za prvú polovicu tohto roka z neho odtiekli investície v objeme 75 miliárd dolárov. Po júlových sankciách z oboch strán a ďalšom chystanom kole sankcií bude odliv kapitálu zrejme pokračovať aj v druhej polovici roka.
Umŕtvenie investícií
Slabá mena zdražuje dovoz a zviera spotrebiteľský dopyt, vysoké úroky a odliv kapitálu umŕtvuje investičnú aktivitu. Ruská ekonomika strácala dych ešte pred eskaláciou situácie na Ukrajine, napriek tomu sa ešte na začiatku roka očakávalo, že HDP tento rok zvýši približne o dve percentá. V apríli prognózy spadli na jedno percento a teraz je už pravdepodobné, že v 3. štvrťroku HDP klesne.
Informácie, ktoré ponúka finančný trh, údaje o odlive kapitálu a zhoršujúcej sa ekonomickej prognózy ukazujú, že sankcie proti Rusku nie sú bezzubé. Pravdepodobne sa zahryznú aj do reálnej ekonomiky, ale to nám štatistika ukáže až neskôr. Ak pripustíme, že sankcie citeľne zasiahnu ruskú ekonomiku, zostáva otázka, či to prinúti Moskvu zmeniť svoj postoj, alebo naopak situáciu ďalej zhorší (pre všetky strany) odvetné opatrenia a ďalšia eskalácia situácie na rusko-ukrajinskej hranici. Kam až budú musieť prípadné sankcie zájsť, aby sa situácia upokojila? Ako drahý je mier a sloboda v Európe?
David Marek, hlavný ekonóm Deloitte