Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.03.2013, 00:11

Slovensko sa stáva krajinou rekordov (komentár dňa)

Slovensko má najvyšší dlh vo svojej histórii. Na Slováka presiahol sedemtisíc eur.

Zo Slovenska sa stáva krajina rekordov. Nie je to však len najvyššia nezamestnanosť od roku 2004, s ktorou si nevieme rady. Slovensko má aj najvyšší dlh vo svojej histórii. Náš dlh podľa Eurostatu od vzniku Slovenskej republiky prekonal hranicu 50% HDP prvýkrát v roku 2000. Odvtedy však v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008.

Prišla kríza a dlh začal opäť rásť. Rýchlo rásť. Podľa Ministerstva financií SR dosiahol svoje historické maximum v pomere k HDP práve v minulom roku (52,1%). Aj keď v ďalších rokoch má rásť o čosi pomalšie, budeme sa pohybovať čoraz bližšie k dočasnej ústavnej hranici dlhovej brzdy 60% HDP.

Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sme so súčasným nastavením verejných výdavkov a príjmov mali v roku 2017 dokonca 60% ústavnú hranicu prekonať. Rok 2017 je pritom posledným rokom, v ktorom platí dlhová brzda na úrovni 60% HDP. Táto sa má podľa ústavného zákona postupne znižovať na úroveň 50% HDP v roku 2027.

Uvádzať dlh v pomere k HDP však nie je celkom korektné. Hrubý domáci produkt nie je konštantný, ale mení sa v čase. Dlh teda v minulom desaťročí klesal relatívne k prudko rastúcemu HDP, čoho sme boli svedkami pri hospodárskom boome po vstupe do EÚ. V absolútnom vyjadrení (teda v eurách) bol ale dlh v roku 2008 (keď dosiahol veľkosť 28% HDP) stále vyšší ako v roku 2000 (keď presahoval 50% HDP):

Ako teda na tom s dlhom skutočne sme? Verejný dlh v tomto roku presiahne 40 miliárd eur. Ešte pred piatimi rokmi pritom dosahoval len polovicu tejto sumy. Podľa počítadla na cenaštátu.sk už presiahol dlh na jedného obyvateľa hranicu 7 000 eur.

Ak tento dlh rozpočítame len na pracujúcich, zistíme, že presiahol už vyše 16 000 eur na jedného. Na čo najrýchlejšie splatenie dlhu by teda musel každý pracujúci Slovák celú svoju superhrubú mzdu (teda mzdu vrátane odvodov zamestnávateľa) odvádzať 15 mesiacov výhradne na tento účel.

Dlh na úrovni 50% HDP preto treba uviesť do kontextu. Realita je taká, že celkový dlh SR v tomto roku dosiahne takmer 150% našich daňovo-odvodových príjmov. To znamená, že na jeho uhradenie by všetky firmy aj pracujúci museli platiť dane a odvody rok a pol tak ako doteraz bez toho, aby štát poskytol akúkoľvek službu – teda žiadne dôchodky, žiadne diaľnice, žiadne zdravotníctvo, žiadne školstvo, ani žiadne štadióny za 45 miliónov eur, ani seriál o kulinárskej príprave sladkovodných rýb.

Taká je slovenská dlhová realita. Podľa prognóz má dlh presiahnuť 46 miliárd eur v roku 2015, aj to za predpokladu, že naša ekonomika bude v budúcich rokoch rásť reálnym tempom 3,5% HDP a nezamestnanosť klesne pod 14%. Pre budúci dlh nám musí byť výstrahou najmä dotovaná Sociálna poisťovňa, ktorej dôchodkový apetít len v tomto roku vzrastie o štvrť miliardy eur, pričom trend bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Ak sa pýtate, dokedy môže štát fungovať s takto nastavenými verejnými výdavkami, pýtate sa správne. V tomto momente však odpoveď nemá nikto.

Ján Dinga

analytik INESS

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.