Niekto má viac materiálnych zdrojov, niekto menej. Rozdiely medzi ľuďmi sú prirodzené a sami o sebe nepredstavujú problém – ak existuje cesta, ako svoje postavenie zlepšiť.
Čím viac slobody, tým viac možností na zlepšenie ekonomickej situácie jednotlivcov – túto súvislosť nám ukazujú nielen korelácie medzi dátami, ale aj historické skúsenosti krajín ako Južná Kórea (ktorá ešte v 50. rokoch bola chudobnejšia ako jej severný sused), Taiwan, Singapur, Hongkong, či Estónsko, ktoré dokázali zvýšiť svoj ekonomický výkon a tým aj blahobyt obyvateľov behom jednej či dvoch generácií.
Pozná to aj Slovensko, ktoré sa sériou reforiem po roku 2000 dokázala vymaniť z pozície čiernej diery stredoeurópskeho regiónu. Preto sú pre budúci blahobyt obyvateľov najmä tých chudobnejších krajín nebezpečné snahy Bruselu zjednotiť v Európe všetky pravidlá – krajina, ktorá má menej finančného a vedomostného kapitálu, horšie inštitúcie a slabšiu infraštruktúru dokáže konkurovať len tým, že bude príťažlivejšia nižšími daňami, nižšími nákladmi na prijatie zamestnanca, či menej nákladným štátom.
Znepokojujúce je, že takáto centralizácie sa deje nielen na európskej úrovni, ale aj v rámci Slovenska. Ministerstvo financií najnovšie pripravuje novú verziu dane z motorových vozidiel (ktorú platia všetci podnikatelia využívajúci motorové vozidlá v podnikaní). Tá by mala stanoviť síce celkovo nižšie sadzby, ale jednotné pre celé územie Slovenska. Zmizne tým jedna z mála možností, ako môže miestna alebo regionálna samospráva ovplyvniť podnikateľské prostredie a podporiť vznik nových pracovných miest.
Ešte ostáva daň z podnikateľsky využívaných nehnuteľností . Tá je pekným príkladom toho, že si starosta Gelnice uvedomuje, že nemôže vyrubiť daň z nehnuteľností ako v Bratislave (možno preto, lebo rozumie ekonomickým súvislostiam, alebo len preto, že sa bojí bomby pod autom).
Daň z nehnuteľností je v porovnaní s inými daňovými, ale aj regulačnými (celoštátna minimálna mzda) povinnosťami veľmi malá ryba. Ak by však regióny mali možnosť zmeniť výšku minimálnej mzdy (minimálna mzda v Gelnici je vyššia ako v Prahe či Budapešti), či dane z príjmu, mali by v rukách skutočnú zbraň proti chudobe a nezamestnanosti. Miesto toho sa určovanie sadzieb centralizuje a vláda pripravuje pre problémové oblasti rôzne schémy zamestnávania za stovky miliónov eur, ktoré prestanú fungovať v momente, ako sa peniaze minú. A chudobní ostanú chudobní.