Dochádza nám dych, a preto predpokladám, že nás v roku 2014 čaká zásadná debata o tom, čo je skutočnou stratégiou, ako sa vymaniť z ďalšieho odkladania skutočných riešení. Teraz existujú reálne iba dve cesty: Inflácia ekonomiky, ktorá by znížila dlhové bremeno, alebo odpísanie dlhov medzi štátnou pokladnicou a centrálnymi bankami - v zásade skartácia všetkých dlhopisov, ktoré centrálne banky nakúpili.
Zdá sa, že príliš rýchle spomalenie ekonomiky čínsku politickú elitu vydesilo, a Čína preto opäť podporuje rast úverov. V dôsledku tohto prístupu ale bude rok 2014 pre čínsku ekonomiku ešte ťažší, pretože tieňový bankový sektor (predstavujúce 65% HDP) nie je schopný financovať rastúci dlh donekonečna.
Čína bude musieť nielen pristúpiť k oddĺženiu, ale bude musieť tiež nahradiť vývoz domácim dopytom. To je možné a tiež sa to stane - ale nie cez noc. Cesta k lepšiemu receptu na rast vedie najskôr cez nižší rast, predefinovanie ekonomiky a až potom sa otvárajú lepšie výhľady. Čína je unavená tridsaťštyriročná ekonomika (dnešný ekonomický model sa zrodil v roku 1979), ktorá potrebuje prehodnotiť svoj život a životné ciele. V najbližšom výhľade ale rastúca čínska zadlženosť prispeje k pučania zelených výhonkov a na posilňovanie komodít.
Trendy na rozvíjajúcich sa trhoch
Jednou z dominantných síl, ktorú mnohí ignorujú, je trend vývoja bežných účtov platobnej bilancie. Ešte pred vypuknutím krízy vykazovali toľko diskutované krajiny skupiny BRIC prebytky platobnej bilancie vo výške 5 - 7% HDP - teraz sa ich platobné bilancie dostali na nulu s výhľadom prepadu do záporných čísel. Takýto vývoj má samozrejme dramatický vplyv na vývoj zadlženosti každej spoločnosti.
Ak máte vždy k dispozícii viac, než aké sú vaše výdavky, ostávajú vám peniaze na investície alebo nadmernú spotrebu. Ak máte ale k dispozícii menej, než koľko sú vaše výdavky - tj váš účet bežnej platobnej bilancie je v deficite - stávate sa závislí na úverových linkách poskytovaných bankami a musíte obmedziť svoje výdavky. Rozvíjajúce sa trhy toto spomalenie potrebujú, pretože ich model ekonomického rozvoja, ktorý sa z väčšej časti opiera výlučne o export, už nie je udržateľný. Majte na pamäti, že v celosvetovom súhrne je celková bilancia všetkých krajín nulová, pretože oproti prebytku jednej krajiny vždy stoja deficity iných krajín. Keď niekto peniaze zarába, niekto iný o ne musí prichádzať. Nemôžeme všetci žiť z exportu, aj keď práve takýto prístup sa zdá byť receptom Nemecka a MMF, ako sa dostať von z ťažkostí.
Aktivizácia malých a stredných podnikov
Akú máme alternatívu? Investície, spotreba a aktivizácia malých a stredných podnikov (SME). Nezabúdajme, že všetky menové politiky spoliehajúce na kvantitatívne uvoľňovanie cielia na 20% ekonomiky pozostávajúcich z firiem obchodovaných na burze a z veľkých pološtátnych bánk. Na týchto 20% je cielených 95% všetkých úverov a politického kapitálu. Tým pádom zostáva 80% potenciálu, ktorý má schopnosť vytvárať pracovné miesta, predstavovaného malými a strednými podnikmi, odrezané od prívodu životne dôležitého kyslíka, ktorým je prístup k úverom. Je to ironická situácia, lebo SME vytvárajú celosvetovo 67% pracovných miest a v Európe vytvorili od roku 2000 dokonca 85% všetkých pracovných miest. SME pracujú dlhšie, lacnejšie, s vyšším zhodnotením rizika a sú menej závislé na absolútnych úrovniach úrokových sadzieb. Ak kedy bola príhodná doba, kedy by sa politici mali zamerať na ponukovú stranu ekonomiky, je to práve teraz.
Dochádza nám dych, a preto predpokladám, že nás v roku 2014 čaká zásadná debata o tom, čo je skutočnou stratégiou, ako sa vymaniť z ďalšieho odkladania skutočných riešení. V tomto okamihu existujú reálne iba dve cesty: Inflácia ekonomiky, ktorá by znížila dlhové bremeno (ku ktorej nedôjde) alebo odpísanie dlhov medzi štátnou pokladnicou a centrálnymi bankami - v zásade skartácia všetkých dlhopisov, ktoré centrálne banky nakúpili.
Takýto postup by ale bol chybou ignorujúcou historický precedens. Naposledy, kedy sa Fed rozhodol "pomôcť trhu" podobným spôsobom, bolo to v 40. rokoch minulého storočia, kedy Fedu nakoniec na pomoc prišla deflácia a recesia. To zvýšilo na súvahe Fedu dopyt po štátnych dlhopisoch, a keď banky a koncoví investori začali ponúkať vyššie ceny za inštrumenty s pevným úročením, Fed mohol znížiť svoju expozíciu. To síce prehĺbilo recesiu, ale tiež to zachránilo centrálnu banku.
Príde silné zotavenie v roku 2015?
Presne to isté by sa mohlo stať v roku 2014. Zo súčasného stavu nás prebudí opätovný návrat rastu svetovej ekonomiky k nule. To by znížilo ťažkosti spojené s oddlžováním nafúknutých súvah, ale zároveň by to tiež ekonomiku dostalo do novej rovnováhy a pripravilo ju na silné zotavenie v roku 2015. Viem, že sa teraz pozeráme ďaleko dopredu, ale odhodlanie k zmene sa blíži nie preto, že by sme zmenu chceli alebo ju videli, ale preto, že ju potrebujeme.
Sa vstupom do roku 2014 buďte pripravení na silnejúce protivietor. Využite teda roku 2014 k upratovaniu a k prípravám na svet, ktorý bude vyrovnanejší, menej zadlžený a aktívnejší v úsilí pomôcť jednej časti ekonomiky, ktorá zostávala doteraz počas tohto cyklu zanedbávaná - sektore malých a stredných podnikov.