Mal to byť materiál budúcnosti. A do takého sa oplatí investovať ešte v zárodku. Tým šťastnejším to vyšlo s ropou, kremíkom či facebookom. Niekoľko investorov si preto povedalo, že materiál menom grafén má pred sebou veľkú budúcnosť. Tí, ktorí do spoločností vyrábajúcich grafén investovali, sa však prerátali. Zatiaľ sa totiž javí ako veľký investičný prešľap. O niekoľko rokov sa však možno ukáže, že to bola investícia storočia a počiatočný neúspech iba odradil špekulantov.
Tenší ako vlas, tvrdší ako diamant
Začalo sa to niekedy začiatkom 20. storočia, kedy vedci objavili uhlíkový materiál menom grafén (v origináli graphene), no až koncom 40. rokov zistili, že sa dá rozožiť na časti, ktoré majú vrstvy hrúbky jedného atómu. Až po roku 2000 sa však jednu z týchto vrstiev podarilo oddeliť a vznikol materiál, ktorý je taký tenký, že sa považuje za jediný skutočne dvojrozmerný materiál. Prvýkrát bol experimentálne vytvorený a popísaný skupinou ruských a britských vedcov. Konstantin Novoselov a Andrej Konstantinovič Gejm v roku 2010 získali za objavy a experimenty s grafénom Nobelovu cenu za fyziku.
Vedci samozrejme hneď vyrukovali s teóriami, ako možno tento materiál využiť. Mal totiž jedinečné vlastnosti - bol mioriadne tenký, pevný a doslova extrémne vodivý. Pri izbovej teplote (teda asi 16 až 20 stupňov) je to podľa čínskych vedcov najvodivejší materiál na svete. Ak by sa grafén prestrel na sklo a to by chytili štyria ľudia, do stredu by sa postavila na hrot ceruzka a na nej by stál slon, grafén by to údajne vydržal.
Podľa vedcov grafén v budúcnosti nahradí kremík. Ten sa dnes nachádza v každom počítači, smartfóne, tablete ale aj v prsiach a zadkoch, jednoducho všade. Však sa podľa neho nazýva aj známe Silicon Valley (názov kremíka je silicon). Čipy, ktoré by sa v budúcnosti nevyrábali z kremíka, ale z grafénu by mali byť tenšie a výkonnejšie. Telefóny či televízory by mohli byť neuveriteľne tenké a dokonca ohybné. A navyše nerozbitné. Nečudo, že po graféne a patentoch na jeho výrobu skočili všetky giganty, čo vo svete IT niečo znamenajú a aj tie, čo nie - od Samsungu až po Nokiu. Príležitosť samozrejme zavetrili aj investori.
Zatiaľ nezarába
Napríklad pred rokom rozpútal na londýnskej burze rozruch úpis akcií firmy Applied Graphene Materials (AGM). Spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou tohto materiálu budúcnosti, upísala akcie s cenou 200 pencí. Už o dva dni sa s nimi ale obchodovalo za 470. V posledných mesiacoch ale investori s firmou stratili trpezlivosť. Akcie sa tak po roku obchodujú pod upisovaciu hodnotou. Investori totiž boli netrpezliví a uvedomili si, že trh s materiálom je stále veľmi malý. Za minulý rok mal podľa štúdie objem len asi 12,5 milióna dolárov. Do roku 2020 sa počíta zhruba s nárastom na 120 miliónov. Rozširovanie materiálu je ale podľa nej pomalšie, než sa čakalo, a väčší nástup novej technológie sa tak čaká najskôr práve až po roku 2020.
Firma AGM pred rokom vybrala pri vstupe na burzu celkovo 11 miliónov libier. Peniaze využíva hlavne na rozvoj a skvalitnenie výroby. Rozšíril sa tak počet zamestnancov, ktorých je teraz 30, a spoločnosť tiež získala nový stroj na výrobu materiálu. Navyše po vstupe na burzu dostala dva nové granty od britskej agentúry Innovate UK, ktorá podporuje vedu a inovácie v krajine. Zatiaľ je však z veľkej investície iba veľká strata. Firma za minulý rok mala tržby iba 18 tisíc liber, zato stratu vykázala až vo výške 2,7 milióna libier.
Nová ropa?
Napriek súčasnému neúspechu predpovedajú vedecké špičky grafénu veľkú budúcnosť. Neváhajú dokonca použiť výraz technologická či priemyselná revolúcia. Nuž, v avizovanom roku 2020 sa to možno dozvieme. Svet možno potrebuje nejakého Steva Jobsa, aby mu ukázal, aké grafén skrýva komerčné možnosti. Až potom môže spôsobiť revolúciu ako kremík, či ropa.