Niektorým odborníkom v ECB, najmä tým zastupujúcim Rakúsko a Nemecko sa však deflačnú katastrofu, do ktorej zatiaľ Európa iba pomaly, ale isto klesala v minulých rokoch darilo ignorovať najmä vďaka objednávkam z Ruska, kde najmä nemecké spoločnosti úspešne donedávna podnikali.
Mario Draghi. Snímka: Reuters
Kurz amerického dolára k euru v júni minulého roku pod ťarchou optimizmu Ewalda Nowotného a Jensa Weidmanna atakoval 1.39 dolára za euro. Už vtedy však existovali obavy, že sankcie uvalené na Rusko spomalia rast dopytu po nemeckých výrobkoch v Rusku. Paradoxne, až septembrové vyhlásenie Rockefellerovcov a iniciatíva neúspešného kandidáta na funkciu amerického prezidenta vo voľbách v roku 2000 Ala Gora, ohľadne obmedzenia investícií do priemyslu fosílnych palív spustili v závere roka výrazný pokles cien ropy, ktorý prehĺbilo vyhlásenie Saudov, že neobmedzia ťažbu ani keby mala cena ropy stáť 20 dolárov za barel.
Prepad cien ropy prehĺbil prepad dopytu po eurách v dôsledku menších ziskov z predaja ropy , ktoré boli v minulosti konvertované do eur, v ktorých časť ropných ziskov bolo následne investovaných, ale v eurách sa aj uskutočňovala spotreba najmä ruských zbohatlíkov, či objednávali služby u podnikov z Európy.
Neústupnosť ruského prezidenta Vladimíra Putina a sankcie voči Rusku spolu s poklesom cien ropy poslalo euro tam kam historicky dlhodobo patrí. To otvorene potvrdili aj menoví stratégovia Godman Sachs, ktorý cieľ pre menový pár EURUSD ku koncu roka 2015 minulý týždeň odhadli z predchádzajúcich 1.15 na 1.08.
Povestnou čerešničkou na torte pre kráľovský menový pár bude potom naďalej tikajúce referendum Britov ohľadne ich ďalšieho zotrvanie v EU. To bude príležitosť, ktorú si určite nenecháva ujsť ani George Soros, ktorý jednu zo svojich prvých miliárd zarobil na tom, že zlomil Bank of England pred viac ako 20 rokmi.
Oslabujúce euro spolu s extrémne nízkymi sadzbami kupujú Európe čas, ktorý potrebujú najmä bankové domy na juhu Európy ako aj podnikatelia a globálne spoločnosti sídliace v západnej Európe, aby sa stali viac konkurencie schopnými, naštartovali rast predaja a zvýšili zamestnanosť a zisky. Cesta to bude náročná a ako minulotýždňové udalosti vo Francúzku naznačili aj spojená s rizikami, ktoré dnes pokročilá globalizácia prináša.
Na záver by som horlivcom odporúčal brať predpoveď analytikov Goldman Sachs skôr ako smer a nie cestu, pretože napriek pravdepodobnému naplnenie ich prognóz, tak ako v minulosti, aj teraz spôsob akým k naplneniu prognózy dôjde, mnohých špekulantov, ale aj investorov pristihne nepripravených.