Dnešným dňom slávnostne uzatvoríme novembrový fundamentálny kalendár a zároveň otvoríme štint decembrových zverejnení. Na trhu sa opäť začína tradičná diskusia, kde sa skloňuje QE, Fed, trh práce, slovník Bernankeho atď. Hovorí sa o tom už tak často a tak veľa, že už sa počíta skoro so všetkým a zároveň s ničím (ak sa opýtate najväčších investičných bánk na ich názor na najbližšie zasadnutie Fedu, dostane postupne všetky odpovede od „všetko nasvedčuje tomu že sa obmedzí čoskoro“ po „sme presvedčení o tom, že sa obmedzí až za dlhý čas“. Takže sa necháme prekvapiť. Po výrazne lepších dátach tvorby pracovných miest v súkromnom sektore podľa ADP sa však dnes už tak trochu počíta s pozitívnym prekvapením a otázka len znie, o koľko. Názory sú rôzne a písali sme o nich ráno. Keďže o necelé dva týždne zasadá Fed, práve tento čas bude vyplnený započítavaním očakávaní trhu. A tie sa začnú finalizovať dnes, pretože dnešný report trhu práce bude tým posledným dielikom do skladačky.
Keď sme zisťovali, čo si jednotlivé dištrikty Fedu (je ich 12) myslia o vývoji ekonomiky v jednotlivých oblastiach USA, nevideli sme veľkú zmenu vo vyjadrovaní. Opäť tradičné slová o miernom zlepšovaní najímania pracovníkov, alebo neznemenej situácii. To, čo nám však udrelo do očí, bola iná vec. Až 6 z 12 dištriktov sa zhodlo, že množstvo zamestnávateľov má problém nájsť kvalifikovaných ľudí do svojho odboru. Napríklad vo Philadelphii v staviteľskom sektore hlásia, že tých, čo požadujú tréning proste neberú. Naopak – o tých, čo sú skúsení, aktívne bojujú.
Toto nám pripomenulo nedávny prieskum personálnej agentúry Manpower, ktorá bola v kontakte s viac ako 1300 zamestnávateľmi. Zistila, že 49% z nich má problém nájsť kvalifikovaných ľudí, napriek tomu, že existujú milióny ľudí, ktorí zúfalo hľadajú pracovné miesto. Miera nezamestnanosti vtedy ešte bola na úrovni 8%.
Existujú rozdiely medzi schopnosťami, ktoré ponúkajú ľudia na trhu práce a schopnosťami, ktoré vyžaduje zamestnávateľ. Toto sa mieša s reakciou podnikov na krízu, kedy sa naučili zvyšovať efektívnosť a zvládnuť výrobu s menším počtom pracovníkov. Keďže objednávky masívne nerastú, nie všetci potrebujú nových ľudí. S týmto sa však počítalo a vie sa o tom, preto sa všetci snažia naštartovať ekonomický rast. Avšak čomu pomôže „všemocný rast“ keď je nedostatok kvalifikovaných ľudí?
Na jednej strane sa ponúka lákavá možnosť obviniť školstvo. To je samozrejme jednoduché, ale problém je hlbší. Keď sa rozprávam s ľuďmi v mojom veku, resp. mladšími, títo ľudia nevedia čo chcú robiť a zväčša u nich absentuje motivácia byť v niečom naozaj dobrý. Chcú robiť hocičo, aby boli rodičia spokojní, aby nejako bolo, aby nejako zarobili, hlavne nech to je jednoduché. Veľa z nich sa prispôsobuje nízkym požiadavkám v školách a využívajú situáciu, kedy školy bojujú o každého žiaka a vôbec nie tým, že by sa ho snažili viac naučiť. Pretože dnes je moderná doba a preferuje sa pohodlnosť. Načo sa snažiť, rodičia alebo štát je tu na to, aby sa o nás postaral, myslia si. Určite nie všetci, ale priveľa z nich. Na jednej strane môžeme obviniť školy, že občas fungujú ako zabetónované paralelné vesmíry, kde nie je potrebné nejako rozoberať svet okolo nás a mať na to nejaký názor. Avšak existuje tu silný dopyt zo strany mladých ľudí či ich rodičov, aby nová generácia bola do sveta dostatočne vyzbrojená vedomosťami a skúsenosťami? Ani veľmi nie. A to hovoríme o Slovensku, ktoré má dvojnásobnú nezamestnanosť v porovnaní s USA, ale aj tu majú firmy problém na určité pozície nájsť ľudí. A to keď už súrne potrebujú ľudí, sú ochotní aj zaplatiť. Ale nie je koho, preto často odchádzajú preč. Na druhej strane sa o miesto s nízkou vyžadovanou kvalifikáciu bijú desiatky ľudí. Nová generácia si zvykla brať všetky výhody a výdobytky (ktoré tu pred pár rokmi neboli) ako samozrejmosť a požadujú viac. Na druhej strane sú pohodlní na to, aby svoj život niekam posunuli. Sústreďujú sa hlavne na uspokojovanie svojich aktuálnych vrtochov a nálad. Ide často o ľudí s obrovským sebavedomím a presvedčením, že sa samozrejme uplatnia a budú strašne veľa zarábať. Pýcha je však najväčšia tesne pred pádom. Na pracovnom trhu sa totiž o niektorých ľudí bude licitovať ako na dražbe, na druhej strane bude masa ľudí na úrade prace resp. v zaradení, ktoré absolútne nezodpovedalo ich očakávaniam. Pretože ani ich schopnosti nesplnili očakávania zamestnávateľa. Otázka znie – trápi to dnes študentov alebo ich rodičov? Pretože toto je jeden z veľkých dôvodov, prečo rastú sociálne rozdiely. Avšak z tohto pohľadu sa to až také nespravodlivé nezdá. (Samozrejme, sú aj iné príčiny rastúcich sociálnych rozdielov a to už tak v poriadnu nie je). A nezamestnanosť mladých je obrovským problémom vo všetkých rozvojových krajinách, nie len v periférii eurozóny. Ako sa bude riešiť tento problém? Jedine tak, že tu bude motivácia na to, aby ľudia na sebe pracovali. A to štát ani vláda ani centrálna banka za nich neurobí.
Aké sú to pozície, ktoré je v USA najťažšie zaplniť? Drevári, stavební inžinieri, IT odborníci, predajcovia, účtovníci a finančníci, šoféri (napr. taxi), automechanici, zdravotné sestry, učitelia, žeriavnici resp. obsluha ťažkých strojov. V iných krajinách to môže byť mierne odlišné, ale podstata problému ostáva. Svet sa pohybuje rýchlejšie, než si vzdelávacie inštitúcie zvykli a mladá generácia (možno nie celá) zatiaľ spí so smartphonom v ruke.
Americké akcie vyčkávajú na dnešné dáta tesne pod 20MA, teda mesačnou priemernou cenou na úrovni 1793. Na to, aby sme sa odrazili vyššie sa potrebujeme dostať nad a tam ideálne aj zavrieť. Inak hrozí pokles k decembrovým minimám na úrovni 1777.