Štát, ktorý nemá dokonalý systém toku daní, je v rozklade“, vyjadril sa pred rokom Robert Fico a mal pravdu. Štát môže prežiť, len keď vyberie poplatky na svoje fungovanie od produktívnej časti obyvateľstva. A tak premiér započal boj proti slabému výberu daní a daňovým únikom. Pripravuje opatrenia, ktoré majú dopomôcť efektívnejšie naplniť štátnu kasu. Jedným z týchto opatrení má byť aj motivovanie pracovníkov finančnej správy tým, že sa vyjmú zo systému štátnych zamestnancov a zlepší sa ich ohodnotenie. Ďalším zámerom vlády má byť aj špecializácia súdov na daňovú oblasť a zavedenie novej skutkovej podstaty daňových trestných činov.
Konkrétne čísla hovoria, že Slovensko stráca ročne na daňových únikoch 2,3 miliardy eur. O stratách a nálezoch sa tu však dá hovoriť aj z iného uhla pohľadu. 2,3 miliardy „stratených“ eur, ktoré štát nedostane ako na dlani, môžu pôvodní majitelia týchto prostriedkov - daňoví poplatníci- chápať ako 2,3 miliardy eur zarobených vlastnou produktívnou činnosťou, ktoré vedia ďalej využiť napr. v podnikaní. Prostriedky sa teda nestratia, naďalej ostanú v hospodárstve a môžu na rozdiel od štátneho prerozdelenia generovať hodnoty.
Vyše dvojmiliardový daňový únik naznačuje, že nie každému sa zdá investícia do štátu a jeho služieb tou správnou cestou. Možno podnikatelia, ktorí podstupujú riziko daňových únikov, majú pocit, že štát sa snaží len efektívne dane vyberať, ale nie je schopný ich efektívne použiť.
„Rátame predovšetkým s kontrolou, rátame s tvrdšími sankciami, ale najpodstatnejšie je presviedčať podnikateľský sektor, ľudí, že dane sa jednoducho musia platiť, že nemôže pokračovať móda, ktorá tu teraz na Slovensku, bohužiaľ, pretrváva,“ slová Fica z regionálnej daňovej konferencie k témam efektívneho výberu daní v strednej a východnej Európe hovoria za všetko.
Je otázne, či na módny trend neplatenia daní budú účinkovať tvrdšie sankcie, zmena legislatívy alebo špióni vo forme daňovákov sediacich vo dvojiciach v podnikoch, striehnucich na nesprávne vystavený účet za pivo. Je naivné povedať, že „dane sa platiť musia“ a čakať, že poplatníci si nebudú všímať slabé verejné služby, rozbité cesty, netransparentné štátne nákupy, klientelizmus, ale hlavne, že budú slepí k alternatívnym možnostiam využitia svojich peňazí vo vlastnej réžii.