Trh obsahuje univerzálny vypínač. Bankrot (komentár)

Pri čoraz zúfalejšom hľadaní úspor v štátnom rozpočte ostáva takmer nedotknutá jedna veľká téma – štátne podniky.

Divoká privatizácia socialistických podnikov v 90.rokoch negatívne poznamenala obraz aktu privatizácie v očiach slovenských občanov minimálne na generáciu dopredu. Trpká príchuť z obdobia tvorby „domácej kapitálovej vrstvy“ by však nemala zastierať oči pred dôležitým faktom. Štát nie je podnikateľ a úspešne podnikať nevie, alebo lepšie povedané – nemá záujem. Pokiaľ nedostanú špeciálne privilégiá (monopolné postavenie, nútené využívanie služieb občanmi..), bez dotácií veľká časť z nich z nich vyrába straty. Niekedy nestačia ani tie privilégiá.

Dôvodov je viacero, čitateľ si ich môže vyhľadať v ekonomickej literatúre alebo odpozorovať v reálnom živote. Manažment vyberaný politicky a nie na základe schopností, nasilu udržiavaná zamestnanosť, motivácia uspokojiť vládu, nie zákazníka.

Podnik produkujúci straty znižuje svoju trhovú hodnotu a tým znižuje majetok štátu, ale ujedá aj kapitál v celej ekonomike. Vláda častokrát sanuje stratové firmy priamo z rozpočtu, alebo pomocou zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa často po čase zmenia na nenávratné, čo zhoršuje fiškálnu situáciu. Skvelým príkladom je Cargo, za ktoré investori ešte v roku 2006 núkali pol miliardy eur. Dnes je jeho trhová hodnota záporná a pravidelne ujedá prostriedky zo štátneho rozpočtu. Podobne za bratislavské a košické letisko investori ponúkali 230-280 miliónov eur a záväzok preinvestovať ďalších cca. 300 miliónov eur. Nakoniec sa sprivatizovalo len košické letisko a na bratislavskom do prázdnych hál „zainvestovali“ daňovníci.

Takýchto spoločností má štát viacero. Ich privatizácia by v lepšom prípade mohla priniesť dodatočné zdroje do rozpočtu, v tom horšom aspoň zastaviť ich vysávanie štátneho rozpočtu. Výstrahou budiž Grécko, ktoré napriek rozsiahlemu privatizačnému programu má problém získať vôbec nejakých záujemcov o svoje podniky.

Prehľad finančných výsledkov niektorých štátnych podnikov 2011-2014 v mil. euro (roky 2013 a 2014 sú odhad):

Tim Worstall z Adam Smith Institute veľmi pekne zhrnul problém s riadením štátnych podnikov: „Od vlády si vyžaduje veľké úsilie čokoľvek spraviť. Táto veľká námaha vyplýva z rezistentnosti systému – vyžaduje si veľkú námahu niečo rozbehnúť a veľkú námahu niečo rozbehnuté zastaviť. To je v kontraste s trhom. Áno, aj ten si vyžaduje veľkú námahu niečo rozbehnúť. Ale trhový systém obsahuje univerzálny vypínač: bankrot. Ak niečo nefunguje, nevyžaduje si veľkú námahu zastaviť to. Jednoducho sa tomu minú peniaze a zastaví sa to.“