Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Ekonóm Liaquat Ahamed vo svojej knihe Lords of Finance (Páni financií), ocenené Pulitzerovou cenou, rozpráva históriu toho, ako štyria centrálni bankári, vedení zarytým lipnutím na zlatom štandarde, "rozbili svet" a vyvolali Veľkú hospodársku krízu. Dnešní centrálni bankári veľkou mierou zdieľajú nový zaužívaný názor - o výhodách uvoľnenej menovej politiky. Smerujú tvorcovia menových politík k opätovnému rozbitiu sveta?

Zlatý štandard, ktorý centrálne banky 20. rokov priviedol k chybnému riadeniu úrokových sadzieb, čím vyvolali globálne ekonomické zrútenie a to v nedávnej histórii pripravilo pôdu pre druhú svetovú vojnu, už ortodoxne menová politika nectí. Bezprecedentné obdobie koordinované uvoľnením menovej politiky od začiatku finančnej krízy v roku 2008 by však mohlo byť nemenej problematické. Veď viditeľný účinok na finančné trhy je už teraz obrovský.

Investori prijímajú vyššie riziká

Dôsledok prvého poriadku je jasný. Inštitucionálni investori zisťujú, že u všetkých tradičných bezpečných investícií je pre nich ťažké dosiahnuť kladné reálne výnosy. Poskytovatelia životného poistenia napríklad horko ťažko spĺňajú garantované miery výnosnosti. Podľa nedávnej správy Swiss Re, keby sa štátne dlhopisy bývali obchodovali za ceny blízke ich "férovej ​​hodnote," poisťovatelia v Amerike a Európe by si v rokoch 2008 až 2013 zarobili asi 40-80 miliárd dolárov (za predpokladu typickej 50-60 percentnej alokácie do aktív s pevnými výnosmi). Verejným penzijným fondom by ďalší jedno percentný výnos počas tohto obdobia zvýšil ročný príjem o 40-50 miliárd dolárov.

Investori na takmer nulovej úrokové sadzby zareagovali bezprecedentnými korekciami, ktorými alokujú aktíva. Vo väčšine prípadov prijímajú väčšie riziká. V prvom rade sa priklonili k rizikovejším úverovým inštrumentom, čo vyústilo v stlačenie rozpätí pri firemných dlhopisoch.

Akonáhle došlo k posunu výnosov z obchodovateľných cenných papierov na historické minimá, investori sa ďalej tlačili do akcií. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti State Street približne 63 percent globálnych inštitucionálnych investorov počas šiestich mesiacov pred začiatkom apríla 2015 posilnilo alokácie do akcií na rozvíjajúcich sa trhoch - hoci asi 60 percent z nich očakáva trhový korekciu o 10-20 percent.

Do bezprecedentných rizík sa púšťajú aj najkonzervatívnejší investori sveta. Japonské verejné dôchodkové fondy, z ktorých niektoré patria k najväčším na svete, sa zbavili domácich dlhopisov za rekordné sadzby. Okrem posilnenia investícií do zahraničných akcií a dlhopisov teraz tiež už piaty po sebe idúci štvrťrok upevňujú držbu domácich akcií.

Vzhľadom k mizerným ziskom, ktoré ponúkajú investície s pevnými výnosmi, je tiež rozhodovanie o alokácii pochopiteľné, ale vznikajúci dôsledok druhého rádu by sa nakoniec mohol ukázať ako pustošivý.

Dopad na dôchodkové fondy a poisťovne

Býčí trh s akciami trvá už šesť rokov. Aj po trhovej volatilite, ktorá nasledovala po kríze v Grécku a prepadu čínskej akciovej burzy, sa ocenenie akcií zdá vysoké. Index S & P 500 prekonal úrovne z obdobia pred rokom 2008 a akcie firiem sa obchodujú za osemnásťnásobok ich ziskov.

Kým im globálne kvantitatívne uvoľňovanie, lacná ropa a ďalšie inštitucionálne vetry budú napínať plachty, akcie by sa mohli ďalej zdvíhať. Raz sa ale dostaví skutočná trhová korekcia. Až k tomu dôjde, volatilita na akciových trhoch doľahne viac ako kedykoľvek predtým na dôchodkové fondy a poisťovne.

Rozšírená verzia aktuálnej gréckej ságy

Táto nadmerná expozícia rizika prichádza v čase, keď v neprospech dôchodkových fondov pôsobia demografické trendy. Napríklad v Nemecku, kde 20 percent populácie je staršia ako 65 rokov, počet dospelých v produktívnom veku klesne z dnešných približne 50 miliónov až na iba 34 miliónov v roku 2060. Prudko rastúca predpokladaná dĺžka dožitia a strmo klesajúca pôrodnosť na rozvíjajúcich sa trhoch pravdepodobne v Číne do roku 2050 zdvojnásobí podiel populácie vo veku nad 60 rokov - a pribudne tak zhruba pol miliardy osôb žiadajúcich podporu v neproduktívnom veku.

Ak vzájomné pôsobenie náhlych strát na akciových trhoch a stúpajúcich pomerov závislých osôb zapríčiní, že dôchodkové fondy budú mať problémy s plnením svojich záväzkov, bude úlohou vlád zabezpečiť záchrannú sociálnu sieť - ak budú toho schopné. Vládny dlh ako percento globálneho HDP sa od roku 2007 zvyšuje ročným tempom vo výške 9,3 percenta.

Napríklad v Európe nie je Grécko jedinou krajinou, ktorá sa utápa v dlhoch. V roku 2014 dlhové hladiny naprieč eurozónou naďalej stúpali a dosiahli takmer 92 percent HDP - najvyššie od zavedenia jednotnej meny v roku 1999. Ak seniorov nedokážu zaopatriť penzijné fondy ani vlády, krajiny naprieč kontinentom by mohli zaznamenať rastúce sociálne nestability - rozšírenú verziu ságy, ktorá sa práve odohráva v Grécku.

Od doby, kedy pred siedmimi rokmi prepukla finančná kríza, noví páni financií nesporne rad svojich cieľov úspešne splnili. Za to si zaslúžia uznanie. Keď ale udrie mimoriadna udalosť, rozsiahle politické reakcie vždy prinášajú nezamýšľané dôsledky, ktoré zvyčajne zasievajú semená budúcej naplno rozvinutej krízy. Za súčasného trhového pozdvihnutie je otázka, či už budúca kríza nezačala.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.