Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.10.2013, 00:08

Ako funguje tlačenie peňazí v praxi

Ako prebieha tlačenie peňazí centrálnymi bankami v praxi a prečo sú niektoré názory zavádzajúce? Čítajte komentár Jiřího Soustružníka.

Pôvodne som chcel v ľahkom tóne iba rozoberať dlhodobý i aktuálny vývoj peňažného multiplikátora a rýchlosti obratu peňazí v USA. Pri písaní som si ale postupne uvedomoval, že vlastne znovu a znovu narážam na to, ako veľmi sa realita líši od dnes už mýtického "tlačenie peňazí" centrálnymi bankami. Nakoniec tak došlo k spojeniu (prevažne) príjemného s (snáď trochu) užitočným a výsledkom je tento opis toho, ako prebieha ono "tlačenie" v praxi. S tým, že na konci je konkrétny pohľad na to, na aké otáčky "tlačiarenské stroje" idú.


1. Tlačenie peňazí v centrálnej banke

Mýtu o tlačení peňazí môžeme prepadnúť na viacerých úrovniach. Prvá z nich je samotná tvorba monetárnej bázy. Teda základného stavebného kameňa toho, čo nazývame peniaze. Pri snahe o maximálne úspornú a zároveň presnú definíciu používanú najmä vo vzťahu ku QE tu niekedy uvádzam nasledovné: Ono "tlačenie" je výmenou aktív so súkromným sektorom, kedy mu centrálna banka poskytuje rezervy kryté aktívami získanými od súkromného sektora. Centrálna banka sa teda môže rozhodnúť o zvýšení monetárnej bázy a urobí to tak, že za novovytvorené "rezervy" od súkromného sektora kúpi nejaké aktívum. A toto aktívum kryje novú rezervu.

Pri marginálnom pohľade je kvalita tohto dodatočného zvýšenia bázy - rezerv presne taká, ako je kvalita onoho aktíva , ktoré za neho centrálna banka získala. V jadre veci by si potom súkromný sektor nepomohol, pretože dostal presne to, čoho sa zbavil. Relevantnejšie je tu ale princíp priemeru - onen nový "dukát" je krytý pomernou časťou celej súvahy centrálnej banky, vrátane jej kapitálu. Môžeme tak tvrdiť, že súkromný sektor získal niečo lepšie, niečo čím sa lepšie platí (používa ako kolaterál...), ako starým aktívom. Je tak najmä v čase krízy uspokojená jeho túžba po bezpečí a celkovo vyšší dopyt po likvidite a to prispieva k upokojeniu situácie. Centrálna banka na seba naopak berie časť rizika zo systému. To nie je konečný pohľad - možno dlho debatovať o tom , či a kedy sú rezervy plným substitútom určitých aktív a aké to má dôsledky. Ale všetky zavádzajúce reči o tlačení peňazí, vlnách likvidity, apod väčšinou úplne ignorujú tento základný princíp.

2. Tlačenie peňazí v bankách

Ďalším krokom, kedy sa tiež (ne) tlačia peniaze, je bankový sektor. Príklad: Malá ekonomika má 100 dukátov a jednu banku. Každý z tých dukátov bol vložený do banky ako vklad, banka si z neho musela nechať časť ako rezervu, zvyšok požičala. Pôžička/dukáty sa opäť nakoniec dostali do jej záväzkov ako vklad, časť si banka opäť ponechala ako rezervu a zvyšok opäť požičala. Toto neustále sa zmenšujúce multiplikačný koliesko nakoniec zvýšilo množstvo peňazí zo 100 na 1000 dukátov. Išlo o kontrolovaný proces (cez požadované rezervy), na ktorom sa nikto neobohatil - banky držia proti každej pohľadávke záväzok, profitujú len z úrokového diferenciálu. Ide o systém pohľadávok a záväzkov, kedy sú peniaze na našom účte kryté pohľadávkou za to, komu boli požičané. Teda o systém, v ktorom sú z vyššie spomenutej bázy tvorené tzv širšie peniaze.

3. Tlačenie peňazí "niekde"

Tretia úroveň (ne) tlačenie peňazí existuje v prípade, že za tlačenie považujeme aj to, keď sa peniaze otáčajú v ekonomike rýchlejšie. Tj., keby ich rýchlejší obrat vyvolal dojem, že peňazí je viac. Extrémnym príkladom môže byť roztáčajúca sa hyperinflačné špirála, kedy väčšiu peňažnú ponuku začne po čase ešte umocňovať rýchlejší obrat peňazí (ktoré idú kvôli rýchlo rastúcim cenám "z pod vankúšov" na nákupy čohokoľvek).

Uvedené je pokusom o popis princípu, ktorý by mal hlavne ukázať na to, ako zavádzajúca je dlhá séria komentárov týkajúca sa toho, čo sa vlastne deje s peniazmi. Ďalšími úvahami by sme sa mohli vydať mnohými smermi, ako som ale písal, pôvodným zámerom bolo poukázať na prudký a hlavne neustále sa prehlbujúci prepad peňažného multiplikátora a rýchlosti obratu peňazí v USA. To prvé môžeme chápať ako ochotu/schopnosť systému tvoriť z bázy širšie peniaze, to druhé ako potrebu ekonomiky mať pre jednotku produktu určitý počet dolárov (teda ako potreba jej "mazania" obeživom).

Redakcia Patria Online ďalej odporúča:


Nenafúknutá bublina

Bez emócií by sme investovali lepšie

Apple napriek slušným predajom znížil zisk

Z obrázkov je zrejmé, že multiplikátor klesá, čo inými slovami znamená, že na jednotku širších peňazí treba viac bázy. A nejde o žiadny zanedbateľný posun, pretože v porovnaní s predkrízovým stavom sme teraz skoro na tretine. Druhý graf hovorí, že po tejto zníženej tvorbe peňazí prichádza druhý zádrhel - na jednotku produktu je ich treba stále viac a viac (inak povedané, peniaze sa pomalšie otáčajú). Zatiaľ čo pred krízou sa otočili viac ako dvakrát, teraz to je asi 1,6 - krát. Pozoruhodné je potom to, že nedochádza k obratu ani v prvom, ani v druhom prípade.

Uvedené by malo byť dôležitým doplnkom úvah o tom, ako sa to má s pokrizovým " tlačením peňazí" a "nezodpovednými" centrálnymi bankármi. Tí totiž v jadre veci reagujú na menšie obrat peňazí a ich menšiu tvorbu tým, že generujú viac bázy, aby tieto dva efekty vyvážili. Po určitú dobu tu bolo jasné nebezpečenstvo, že v spojení s pokrizovým boomom v Číne (ktorý bol mimochodom oveľa viac dopingom než QE) túto ich snahu pokazí rast cien komodít. Namieste tak bola opatrnosť, teraz je ale jasné, že ceny komodít majú už svoj ​​zenit za sebou.

 

Patria Online

Obchodovanie: www.patria-direct.sk

Spravodajstvo: www.patria.cz

Súvisiace články

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.