Pre koho je rast ekonomiky dôležitý (komentár)

Dlh vo výške 57 percent HDP (povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet) je naďalej extrémne blízko. A tých 56,7 percenta v roku 2015 predpokladá nominálny rast HDP 5päť percent ročne v 2014 aj 2015.

Na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť okrem mňa reagoval riaditeľ komunikačného odboru Ministerstva financií SR a obvinil nás z demagógie a zavádzania, keď namiesto reálneho rastu používame rast nominálny. Jeho vlastnými slovami:

„Je absolútna demagógia, ak uvádzate nominálny rast, a tým navodzujete atmosféru o nereálnosti týchto rastov, ak s takýmito hodnotami nikto relevantný neoperuje a takmer všade a takmer každý uvádza reálny rast.“

„Buďme korektní a priznajme, že porovnávania, outlooky, hodnotenia, jednoducho vždy keď sa uvádza rast ekonomiky sa uvádza reálny rast a preto vaše napísanie nominálneho rastu bolo zavádzajúce to, že je pod reálnym rastom v jednom jedinom riadku uvedený aj nominálny rast je irelevantne. Všade sa pracuje s rastom reálnym“

Nominálny rast nie je zavádzaním, naopak nevyhnutnosťou, ak hovoríme o krátkodobom raste verejného dlhu.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určuje sankčné hranice (áno, za sankciu sa považuje aj vyrovnaný rozpočet...) pracuje s ukazovateľom dlhu ako % HDP. Hodnota dlhu aj HDP sú v nominálne veličiny, podobne ako deficit. Tak ako o vašej hypotéke uvažujete v nominálnej rovine, rovnako nemá význam upravovať dlh o infláciu, o čom sa snáď ani spory nevedú. Pri nezmenenom dlhu teda práve nominálny rast HDP určuje budúci pokles podielového ukazovateľa, rozhodujúceho pre určenie sankcií.

RRZ pracuje s nasledujúcim vývojom:

*Pozn. júnové prognózy MF SR upravil odhad HDP v 2013 na 72,6 mld. eur

Zatiaľ čo HDP vláda v rukách nemá, nevie ho podľa chuti zvyšovať, deficit ovplyvňovať môže. Keď to trochu zjednodušíme, tak prognóza rozpočtu verejných financií sa začína stanovením žiaduceho deficitu v podobe % HDP pre nasledujúce roky. Ten sa prenásobí predpokladaným HDP, v nominálnom vyjadrení. Vláda tak dostane základný údaj – o koľko mld. eur môže minúť viac ako vyberie. Vývoj deficitu má dopad na rast dlhu ( je jeho najdôležitejším činiteľom, ale nie jediným). Je zrejmé, že čím je vyšší nominálny rast HDP, tým vyšší môže byť deficit, a tým vyšší môže byť dlh. Inflácia a na jej základe odhadovaný reálny rast v týchto výpočtoch nikde nevystupuje.

A prečo som upozornil práve na nominálny rast o päť percent ročne? Nie preto, aby som zmiatol strážcov správneho vykazovania údajov. Dosaďte si na miesto hodnoty 81 700mil. eur v roku 2015 hodnotu 81 250 mil. eur a dostanete 57 %. Nominálny pokles HDP o 450 miliónov. eur resp. pokles rastu z 5,4 percenta na 4,8 percenta posunie vládu do nechcenej zóny (povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet VS). Poučením je tohtoročný vývoj. Za 9 mesiacov bol nominálny rast HDP skresaný o 1 770 miliónov eur. Eurokríza rozhodne neskončila, svetlejšie zajtrajšky sú stále vzdialené. Medzi rokmi 2010-2013 by HDP mal nominálne vzrásť o 9,2 percenta. A to už sme zaznamenali rast automobilovej výroby o tretinu. V nasledujúcich dvoch rokoch by sme mali zaznamenať vyšší rast. Na základe čoho?

Prognóza rastu sa síce môže z pohľadu ekonometrických výpočtov zdať realistická, na čom sa zhoduje daňový výbor, ale veľmi dobre vieme, že omyly v ich predpovediach sú štandardom. A s týmto faktorom by mal počítať zodpovedný hospodár. Dlh je totiž nominálna veličina, a na rozdiel od ekonomiky sama neklesne.