Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.04.2013, 00:10

Ten, ktorý zmení svetovú ekonomiku (komentár dňa)

Pokrokom sa nútime k rastu. Roboti nás nahradia pri výrobe toho, čo nepotrebujeme.

Baxter je robot. Telo, hlava z kovu a plastov, tvár z obrazovky a hlavne ruky, ktoré by podľa jeho tvorcov mali zvládnuť širokú škálu úloh najmä na výrobných linkách. Mal by mať tiež "rozum" a teda byť schopný základných logických úvah typu "vyber, čo sem nepatrí" (a možno aj viac).

Hlavným prínosom sa mi ako laikovi na Baxter zdá byť to, že je (vyzerá) veľmi user-friendly. Programuje sa tak, že hýbe s jeho rukami a urobíte s nimi požadovaný úkon. Baxter si to zapamätá a potom už funguje sám. V podstate si dokážem predstaviť, že by som si ho v nejakej hobby verzii za prijateľnú cenu vydal napríklad na štiepanie dreva, zvládol by snáď aj nejakú murárčinu a asi by som mu toho po čase vymyslel viac.

Zmení svetovú ekonomiku?

Neviem, za koľko sa Baxter ponúka, ani koľko má robotických konkurentov. Je však možné, že je typickým príkladom toho, ako technológie vo výrobe opäť posúvajú hranice možného. A to možno aj s veľkými dôsledkami pre posuny rovnováh v celej globálnej ekonomike. V čase, kedy v Číne a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách dochádza k výraznému rastu miezd, sú podobné vychytávky a nízka cena energií pre americký výrobný sektor esom v rukáve (sám Baxter je Made in USA).

Len Európa zatiaľ so žiadnym podobným esom neprišla, ale určite niečo nájdeme. Baxter a ďalšie podobné technológie vedú niektoré ekonómov dokonca k tomu, že uvažujú nad márnosťou dopytovej stimulácie. Pán Ed Yarden tvrdí, že uvoľnená monetárna politika nezabráni ponukovej deflácii, len vyvolá bubliny na trhoch aktív. Bernanke a spol. podľa neho vôbec nechápu, čo sa deje a stále používajú modely zo 30. rokov (ako keby v tej dobe technologický pokrok neexistoval). Teda si ani nemôžu predstaviť, že produktivitou tlačená deflácia zvýši kúpnu silu obyvateľov.

Na podobnom hodnotení sa mi nepáči jedno: Je čiernobiele. Asi nevyhnutne, pretože je zrkadlovým odrazom opačných, teda bieločerných názorov. Tie zase tvrdia, že technologický pokrok a posuny na ponukovej strane nie sú teraz významné a rozhodujúci je dopyt. Poďme sa však kvôli Baxterovi na chvíľu ponoriť do mnohých odtieňov ekonomickej farebnosti. V nasledujúcej schéme je vyznačený klasický agregátny dopyt a ponuka. Dopyt má klesajúci sklon - pokles cenovej hladiny zvyšuje objem reálnych zostatkov v ekonomike a teda dvíha dopyt a naopak (ide o iný mechanizmus ako v prípade mikroekonomickej dopytovej krivky). Agregátna ponuka naopak drží stúpajúci sklon - pri rastúcej cenovej hladine sú firmy ochotné ponúkať viac tovaru. Samozrejme, že proti tomuto prístupu môžeme mať veľa výčitiek, ako základný nástroj nám tu však stačí.

Ak nie sme extrémistami, musíme uznať, že kríza roku 2008 znížila agregátny dopyt (z AD na AD '). Nižší dopyt a produkt so sebou nesú prudko rastúcu nezamestnanosť, atď. Fed a čiastočne aj vláda sa preto snažia vrátiť dopyt a (hlavne) zamestnanosť späť. Dajme tomu, že Baxter a spol. medzitým posúvajú aj krivku ponuky z AS do AS 'a ekonomika je teraz v bode C. Mohli by sme tak povedať, že síce prišiel negatívny dopytový šok, ten však viac ako vyvážil ponukový šok (v C je výstup dokonca vyššia ako v A).

Prečo ešte riskovať a snažiť sa o posun AD do východiskovej polohy (na bod D)? Z niekoľkých dôvodov. Ponuková deflácia môže byť svojím účinkom na dopyt rovnako deštruktívna ako tá dopytová. Domácnostiam môžu rásť reálne príjmy, vo svetle klesajúcich cien však budú čakať na lepšiu nákupy v budúcnosti a rozvinie sa klasická deflačná špirála. Navyše (a hlavne) je nový produkt vyrábaný Baxterom, na zníženie nezamestnanosti dopyt AD 'nestačí. Roboti ľuďom takto jednoducho prácu nezaistia, stále chýba dopyt. To, že je produkt vyrábaný Baxterom, navyše implikuje, že sa ešte viac zvýši podiel ziskov na HDP a klesne podiel miezd, čo má zvyčajne ďalší negatívny vplyv na dopyt. Situáciu by riešilo to, keby Baxterovská produkcia začala prúdiť do Číny a takto môžeme v úvahách pokračovať ďalej a ďalej. Také jednoduché, ako napríklad navrhuje pán Yarden to však asi nebude.

Baxter a bubliny

Ponukový šok je veľmi príjemný, vyššie uvedené by však malo aj pri veľkej zjednodušenosti ukázať, že všetky problémy nerieši. V súčasnej situácii čelíme deficitu dopytu, ak tu je ponukový šok, inflácia nie je v prípade jej stimulácie hrozbou. Tou by boli len bubliny na trhoch s aktívami. Pred nimi teraz varuje rad prorokov skazy, je však zaujímavé, že napríklad tradične skeptický Roubini ich do svojho registra nezahŕňa. Vie dobre prečo. Varovanie pred bublinami napríklad málokedy sprevádza nejaké valuačné meradlo. Pozrime sa na hlavné trhy:

Akciový trh je cca na úrovniach roku 2000 a to s oveľa nižším forwardom PE, než v roku 2000. Nie, že by sme mali dúfať v návrat na výrazne vyššiu PE, ale na bublinu to podľa tohto meradla nevyzerá. Shillerovo CAPE síce ukazuje, že valuácie sú dosť vysoko, pohybuje sa však v cykloch. Takže pri akciách je "bublinovatosť" minimálne dosť sporná. Čo korporátne dlhopisy? Napríklad priemer BBB spreadov od roku 1999 je 2,28%, teraz sme na cca 2%. A to v čase, keď spoločnosti dosahujú takú ziskovosť, ako nikdy predtým a v súvahách majú toľko hotovosti ako nikdy predtým. Baviť sa o bubline tak má reálne zmysel len v prípade vládnych dlhopisov. Tam sme, samozrejme, na rekordných výnosových minimách (cenových maximách). Odhady toho, za koľko môže Fed (bublina) a za koľko pasca likvidity, sa líši. Nechajme teraz bokom diskusiu o tom, či je Fed nízkymi sadzbami vinný (jeho politika je neúspešná a preto sú sadzby nízko). Poukážem len na Japonsko, kde sú sadzby ešte nižšie oveľa dlhšie, Porovnanie to je, samozrejme, problematické, ale upozorňuje len na jedno - pri vládnych dlhopisoch možno definovať bublinu len ťažko (horšie to ide snáď len pri komoditách). Minimálne je tak namieste sa pýtať, na čom sú založené tie sebaisté tvrdenia o tom, že všade okolo sú bubliny? A keďže je preto nutné prestať s monetárnou stimuláciou (zvlášť teraz, keď všetko zachráni Baxter)?

Baxter - ničiteľ pracovných miest?

Na Baxterovi je tiež vidieť, prečo "musíme" neustále rásť. Nie som žiadnym fanúšikom oniománie, ale moralizujúce odsudky rastu väčšinou postrádajú základnú logiku. Tá je taká, že ak by sme pri konštantnom produkte mali technologický pokrok a nahrádzali ľudskú prácu strojmi, bolo by stále viac nezamestnaných. Pár z nich by možno vyžilo z investícií do výroby Baxtera, ale väčšina nie.

Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:

Čína uťahuje oprate

Stále riskantnejší zápas s recesiou

Večná európska kríza

Bez preháňania môžeme povedať, že sa technologickým pokrokom na ponukovej strane nútime k rastu. Ak počítame s tým, že naše konzumné potreby sú neobmedzené (dopyt je v princípe neobmedzená), nie je to problém, ale naopak prínos. Práca sa jednoducho presunie tam, kde môže uspokojovať naše zatiaľ neuspokojené túžby. Teda napríklad do služieb. Systém začne haprovať vo chvíli, keď začneme plne tušiť všetky dôsledky toho, že materiálne potreby sú neuspokojiteľné. Teda aj to, že možno nemá ani cenu bežať závod, ktorý sa nedá vyhrať. Na to, že sa niekedy ocitáme až v zúfalej situácii, si stačí pozrieť jeden reklamný blok v televízii. Baxter nás nahradí pri výrobe toho, čo nepotrebujeme a my si budeme musieť nájsť viac vecí, ktoré nepotrebujeme, aby sme opäť získali prácu.

Pozn.: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.

Jiří Soustružník, Patria Online
Jiří Soustružník

Patria Online

Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.