Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.01.2015, 09:25

Euro je na minimách, akcie na maximách. Tlačenie peňazí sa blíži

Čím viac sa blíži 22. január, tým viac pribúda náznakov ohľadom spustenia kvantitatívneho uvoľňovania (QE) v eurozóne. Čím viac pribúda náznakov ohľadom QE, tým viac klesá hodnota eura a rastú európske akcie. Spoločná európska mena uzavrela v piatok na úrovni 1.1559 EURUSD, na najnižšej hodnote za viac ako jedenásť rokov a nemecký akciový index DAX sa pohybuje na najvyšších hodnotách od svojho založenia v roku 1987 –
10 167.77 bodov.

Stredu 14.1 dal Európsky súd v Luxemburgu prakticky zelenú Európskej centrálnej banke (ECB) v tlačení peňazí, keď oznámil, že nakupovaním vládnych dlhopisov by banka neprekročila svoje právomoci. Sobotu (17.1) informovala tlačová agentúra Bloomberg o stretnutí guvernéra ECB M. Draghiho s nemeckou kancelárkou A. Merkelovou a ministrom financií W. Schaeubleom, v ktorom mal guvernér údajne oznámiť nemeckým kolegom plány banky ohľadom spustenia kvantitatívneho uvoľňovania.

Zaujímavé by bolo zistiť, ako reagoval najmä nemecký minister financií, ktorý ešte v septembri minulého roka verejne vyzval kompetentných, aby skončili s politikou lacných peňazí. Podľa jeho názoru je nielen v Európe, ale aj v celom svete príliš veľa likvidity, priveľa dlhov a nedostatok súkromných investícii. Minulý rok Nemecký ústavný súd dokonca obvinil ECB z prekročenia svojich právomocí v rámci programu OMT (Outright monetary transactions) a následne presunul zodpovednosť na už spomínaný Európsky súd. Pre nemeckú Bundesbanku a predovšetkým pre Nemcov sú „mäkké peniaze“ a s nimi často spájaná vysoká inflácia veľmi citlivou témou. Obzvlášť po oboch svetových vojnách si prechádzala nemecká marka obdobiami spájanými s vysokou mierou inflácie a znehodnotením všetkých úspor obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne nahrádzali marky aj naturálie ako čokoláda, či cigarety.

No zdá sa, že aj napriek menšiemu odporu Nemcov je táto téma v európskych kruhoch momentálne veľmi horúca. Len deň po oslavách Nového roku sa v nemeckom denníku Handelsblatt objavil rozhovor s Draghim, ktorý otvorene spomínal diskusie so svojimi kolegami ohľadom všetkých potrebných detailoch QE. O spustení programu tlačenia peňazí v prvom kvartáli roku 2015 prehovoril koncom novembra 2014 aj viceprezident ECB Vitor Constancio. Podľa neho v tom čase už môže banka lepšie posúdiť, či bude potrebné rozšíriť doterajšie programy a spustiť QE. Približne v rovnakom období sa vyjadril aj Draghi, ktorý tvrdil, že banka bude aj naďalej rozširovať nákupy aktív, pokiaľ sa bude predpokladaná miera inflácie znižovať. Guvernérove plány hovoria o rozšírení súvahy ECB približne na úroveň zo začiatku roka 2012, teda cca 3 bilióny €. Na dosiahnutie tejto úrovne je potrebné rozšírenie takmer o jednu celú biliardu eur. Rýchlemu rozšíreniu nepomáhajú ani doteraz spustené programy TLTRO, ABSPP (nákup širokého portfólia Asset-backed securities), či CBPP3 (nákup Covered bond), ktoré zatiaľ neprebiehajú podľa očakávaní guvernéra.

O pravdepodobnosti spustenia QE hovorí aj najnižšia miera inflácie za viac ako päť rokov. Ceny tovarov a služieb poklesli v decembri v porovnaní s decembrom 2013 o 0.2%. Hlavnou príčinou tohto výsledku je samozrejme extrémne nízka cena ropy na svetových trhoch. Na viac ako desaťročných minimách je aj jadrová inflácia, ktorá ceny energií nezohľadňuje, takže za poklesom cien stojí aj nízky dopyt. Práve QE a s ním spojený pokles hodnoty meny by mal exportérom pomôcť preraziť na trhy mimo eurozóny a vyššia likvidita zvýšiť dopyt na domácom trhu a teda naštartovať rast cien tovarov a služieb.

Rozhodnutie, či ECB už teraz pristúpi k tlačeniu peňazí a nakupovaniu vládnych dlhopisov padne tento štvrtok (22.1). Centrálna banka od nového roku nebude zasadať vždy prvý štvrtok v mesiaci ako doposiaľ, frekvencia zasadaní sa zmení na každých šesť týždňov. Po každom stretnutí budú zverejnené aj podrobnejšie správy, na čo sme doteraz neboli zvyknutí. Od roku 2014 pribudol do eurozóny ďalší, devätnásty člen – Litva. Nový počet guvernérov mení aj doterajší systém hlasovania. Hlasovať na každom zasadaní budú môcť všetci šiesti členovia výkonnej rady ECB a k nim bude mať právo hlasovať pätnásť z devätnástich guvernérov národných bánk – dokopy teda dvadsaťjeden hlasov. Každé zasadanie štyria z guvernérov nebudú môcť hlasovať, ich neúčasť bude závisieť od veľkosti ekonomík jednotlivých štátov.

Súvisiace články

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.