OPEC: Súboj veľkých s malými

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa včera rozhodla zvýšiť od novembra limitnú kumulatívnu exportnú kvótu o jeden milión, na 27 miliónov barelov. Zvýšenie o štyri percentá prebehne len na papieri. Kartel už pár týždňov dennodenne kŕmi energeticky lačný svet exportom v objeme minimálne 27,4 až 28 mil. barelov.
Čo teda OPEC týmto krokom sledoval? Ako v každom inom medzinárodnom zoskupení, aj v OPEC existujú veľkí a malí členovia, ktorých záujmy a hlas majú váhu exportnej kapacity tej-ktorej krajiny, a ktorých ekonomicky motivované správanie je previazané so zahraničnou politikou jednotlivých krajín i kartelu ako celku. Ide najmä o uchovanie dobrých vzťahov na politickej a obchodnej úrovni, napríklad medzi Saudskou Arábiou a Kuvajtom na jednej strane a Spojenými štátmi na druhej strane. Ide o krajiny, ktoré oficiálne nepodporujú zahraničnú politiku Západu, ale uvedomujú si, že dopyt, ktorý globálne predstavujú USA a Európa (v minulom roku 25 resp. 18 percent ropnej spotreby), a ponuka, ktorú predstavuje Blízky východ, vo vzájomnom vzťahu reprezentujú povestnú tzv. neviditeľnú ruku trhu. Tá nie je len rukou kupliara, ktorý tvorí cenu čierneho zlata, ale aj ochrannou rukou nad historicky krehkou (ne)rovnováhou na Blízkom východe.
Vzťahy dokumentuje aj výsledok včerajšieho zasadnutia vo Viedni, kde opozičný postoj menších exportérov opäť "prehlasovala" Saudská Arábia. Pred zimnou vykurovacou sezónou chcela vyslať signál, že favorizuje zníženie cien ropy, aby pomohla globálnemu hospodárskemu oživeniu. Za ústretový postoj voči industrializovaným krajinám Saudská Arábia získa bonus na poli zahraničnej politiky. Zároveň si vytvorila priestor na ďalšie zvýšenie exportných kapacít, pretože podľa posledných správ sa v najbližších mesiacoch chystá z dvoch nových ropných polí vyvážať zhruba 800-tis. barelov denne, čím jej celkové exportné kapacity dosiahnu asi 11 mil. barelov denne. Prirodzene, krajina chce vystupňovať export a využiť zimnú eskaláciu dopytu na lepšie zhodnotenie každého barelu. Menší členovia OPEC s takýmto postupom nesúhlasia. Nemajú porovnateľné exportné možnosti a už dnes ťažia, čo im sily stačia. Obávajú sa prepadu cien s príchodom teplejších jarných dní, preto favorizujú zimný previs dopytu nad ponukou. Boj o výhodnejšiu cenu ropy tak neprebieha len medzi Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA) a OPEC, ale aj vo vnútri samotného kartelu. Dokumentovať to možno rozdielnym prístupom jeho členov k plánovanej revízii tzv. cieľového cenového pásma od 22 do 28 USD za barel (159 litrov), ktoré kartel uplatňuje od marca 2000. Vždy, keď sa cena ropy počas 20 obchodovacích dní dostane nad hornú hranicu, alebo počas 10 dní pod dolnú hranicu, pristúpi OPEC k zvýšeniu alebo zníženiu produkcie, takže zmenou objemu ponuky ovplyvňuje pohyb cien. Podľa indonézskeho ropného ministra a prezidenta OPEC Purnoma Yusgiantora sú reprezentanti členských štátov jednotní v názore, že stred pásma treba zvýšiť z 25 na 30 USD za barel. Líbya, štvrtý najmenší exportér OPEC, však navrhuje pásmo 28 -- 35 USD, Nigéria dokonca 30 -- 40 USD. Vidina zárobku na každej kvapke čierneho zlata je taká silná, že vytvára ideálnu kulisu pre paródiu limitného mechanizmu OPEC, ktorý sa kartelu zatiaľ nikdy nepodarilo dodržať.