Koncom apríla zverejnil európsky bankový regulátor konečné podmienky záťažového testovania európskych bánk, ktorého výsledky by sme mali poznať už na jeseň. Európa si od neho sľubuje ozdravenie bánk, ktoré by tak znovu mohli začať úverovať a podporiť tak ekonomickú aktivitu. V posledných mesiacoch som na túto tému písal dva komentáre (Bude Európa klamať o stave bánk aj tretíkrát? a Európa sa do ozdravenia bankového sektora nehrnie), v ktorých som načrtol možné scenáre toho, ako sa k testovaniu európski regulátori postavia. Z konečného výsledku som napokon príjemne prekvapený.
Pomer najkvalitnejšieho kapitálu k rizikom váženým aktívam by mal byť 8 % pri základnom scenári a 5,5 % pri záťažovom scenári, v rámci ktorého budú banky testované pre prípad vyšších strát. Pokiaľ bude mať banka nižšie hodnoty, tak testovaním neprejde a bude musieť navýšiť svoj vankúš kapitálu slúžiaci na absorbovanie prípadných strát. Vzhľadom na to, že v súčasnosti drvivá väčšina bánk európskych bánk hranicu 8 % hravo prekonáva, tak bude sila testovania záležať od toho, aké predpoklady použijú regulátori pri záťažovom scenári.
A tu sa regulátori oproti predošlým záťažovým testom pochlapili. Makroekonomický scenár je výrazne negatívnejší než pri predošlom testovaní. Kumulatívne by pri záťažovom scenári malo byť v roku 2016 HDP o takmer 7 % nižšie ako pri základom scenári a nezamestnanosť by pri ňom mala do roku 2016 vyrásť na 13,5 %.
Scenáre záťažového testovania v roku 2014
Scenáre záťažového testovania v roku 2011
Hoci je záťažový scenár výrazne tvrdší ako pri predošlom testovaní, tak má stále ďaleko od negatívneho scenára pri amerických záťažových testoch. V USA boli v tomto roku banky testované pre prípad prepadu ekonomiky o 6 % a rastu mierny nezamestnanosti o viac ako 3 percentuálne body, a to všetko za jeden rok. Buďme však radi, že sa k americkým záťažovým testom aspoň trochu približujeme.
Európa ale prekonáva americký záťažový test v oblasti štátnych dlhopisov, ktoré budú po novom testované tvrdšie. Kým v poslednom záťažovom testovaní sa straty predpokladali len pri dlhopisoch držaných za účelom obchodovania, tentokrát budú modelované aj straty na dlhopisoch, ktoré sú účtované v kategórii využiteľné na predaj. A tých je v bankových knihách ďaleko väčší objem. Podľa odhadov s ktorými som sa stretol, je takto zaúčtovaná tretina až polovica dlhopisov v portfóliách európskych bánk.
Vyzerá to tak, že po dvoch failoch budú európske banky testované skutočne tvrdšie a potrebný nový kapitál pre európske banky by sa mohol rátať v desiatkach miliárd eur. Následne budú mať banky 9 mesiacov na to, aby si tento kapitál zaobstarali, a to či už emisiou nových akcií, alebo nevyplácaním dividend (prípadne sa zbavili rizikových aktív). Keď sa im to dovtedy nepodarí, tak prídu na rad mechanizmy dohodnuté v rámci bankovej únie: Banky môžu dostať pomoc od štátu alebo rezolučného mechanizmu, ale len za tej podmienky, že o peniaze prídu aj veritelia banky.
Nehovorím, že toto testovanie a následné navýšenie kapitálu vyrieši problémy Európy, predovšetkým eurozóny, môže však k ich riešeniu výrazne napomôcť. Jedným zo súčasných kameňov úrazu je totiž to, že banky málo úverujú práve kvôli slabej kapitálovej vybavenosti. S miernym ekonomickým oživením totiž množstvo bonitných subjektov a aj záujem o nový dlh narastá, objem úverov však stále klesá a tak sa ako vysvetlenie tohto javu natískajú práve problémy s nedostatkom kapitálu v bankovom sektore.
Samozrejme nepíšem tu o potrebe nadmerného úverovania v eurozóne, kým je rast objemu úverov niekde v rozmedzí rastu nominálneho HDP, tak by to nemalo navyšovať ekonomické nerovnováhy (V súčasnosti je žiaduci o niečo nižší rast ako pri nominálnom HDP, aby sa napravili predošlé nerovnováhy). V roku 2013 ale objem úverov súkromnej sfére eurozóny klesol o 2,3 %, pričom nominálne HDP rástlo o 1 %, čo rozhodne štandardné nie je.