StoryEditor

Panika bokom, úročenie v USA rastie už od roku 2013 (komentár)

17.12.2015, 11:38

V súvislosti so včerajším zvýšením úrokových sadzieb FEDu sa diskutuje aj o dopadoch tohto kroku na americkú ekonomiku. Z môjho pohľadu sa dopad samotného zvýšenia sadzieb preceňuje. Je totiž potrebné si uvedomiť, že sa zvýšil cieľový koridor pre jednodňové sadzby, tento efekt sa však s predlžujúcou sa splatnosťou rozpadá. Dlhý koniec výnosovej krivky, ktorý má podstatne väčší dopad na ekonomiku (napr. už len skrz hypotéky) má ďaleko viac pod kontrolou trh a ten do neho už zvýšenie sadzieb započítal.

A nielen zvýšenie sadzieb. FED si uvedomuje limity vplyvu zmeny krátkodobých sadzieb na dlhodobé úročenie (najmä keď sú krátkodobé sadzby takmer nulové), a to bol podľa mňa hlavný dôvod, prečo sa pustil do kvantitatívneho uvoľňovania. Vyšším dopytom po dlhodobejších štátnych dlhopisoch sa snažil stlačiť ich výnosy (a aj výnosy ďalších aktív, ktoré sa odvíjajú od úročenia štátnych dlhopisov), čo sa mu aj podarilo. Dlhodobé úročenie však už dosiahlo svoj zlom, a to v roku 2013, kedy FED začal hovoriť o znižovaní kvantitatívneho uvoľňovania (tapering). Dovtedy bol trhy v tom, že QE3 bude dlhodobého charakteru (aj preto mu niektorí hovorili QE infinity) a tak tlačili spolu s FEDom úročenie nadol. Po ohlásení „taperingu“ však dlhodobé úročenie poskočilo a v súčasnosti je výrazne vyššie ako bolo v prvej polovici roka 2013.

Celý predošlý odstavec sa dá zhrnúť jednou vetou – úročenie v USA už išlo nahor. Nasledujúci graf ukazuje vývoj výnosov z 10-ročných štátnych dlhopisov, z 30-ročných hypoték a 60-mesačných pôžičiek na kúpu nového auta (pre hypotéky a autá je zdroj dát Bankrate.com):

Číselne si to zhrňme:

30-ročné hypotéky sú v súčasnosti o cca. 50 bsp. drahšie ako boli počas miním (maximálny rozdiel medzi minimami a maximami od roku 2013 bol dokonca cca. 125 bsp.)

Výnosy z 10-ročných štátnych dlhopisov sú v súčasnosti o 80 bsp. vyššie ako boli počas miním (maximálny rozdiel bol 1,55 bsp.)

60-mesačné pôžičky na autá sú v súčasnosti o 90 bsp. drahšie ako boli počas miním (maximá boli dosiahnuté len nedávno, takže maximálne rozpätie je tiež cca 90 bsp.)

Variabilné sadzby na štandardné kreditné karty (tie mi do grafu nevošli, lebo sú vysoké) konštantne rastú od krízy (zrejme to bude nejakými reguláciami, alebo snahou bánk zmierniť si riziko), oproti začiatku roku 2010 sú vyššie až o 360 bsp.

Čiže v americkej ekonomike prebehlo od roku 2013 uťahovanie podstatne väčšie ako o súčasných 25 bsp., a ekonomika tým výrazne neutrpela. Nevidím teda žiaden dôvod pre paniku v súvislosti so súčasným zvyšovaním úrokových sadzieb.

Samozrejme, sú aj segmenty ekonomiky, ktoré budú vyššími sadzby FEDu priamo zasiahnuté. Ako som naznačil, tak hlavný dopad zvýšenia úrokových sadzieb bude na krátkom konci výnosovej krivky, pekne to ukazujú výnosy z dvojročných amerických dlhopisov, ktoré v posledných týždňoch prudko vystrelili nahor ( a v rastúcom trende sú už dlhodobejšie):

Znamená to, že krátkodobý dlh bude drahší. A to pre každého – štát bude o niečo drahšie refinancovať krátkodobé dlhopisy, detto firmy, a domácnostiam sa zdražia spotrebné úvery a aj úvery na kúpu automobilu (práve kvôli ich krátkodobejšiemu charakteru sú oni teraz na maximách v tomto cykle, kým výnosy zo štátnych dlhopisov a hypotéky z maxím celkom solídne zostúpili). Je však potrebné povedať, že krátkodobý dlh je pre americkú ekonomiku podstatne menej dôležitý ako dlhodobý a aj to, že sa nejedná o nejaké brutálne zvýšenie úročenia. Keď ekonomika zvládla rast dlhodobého úročenia, tak by sa v pohode mala vyrovnať aj s rastom krátkodobého.

Niekoho ešte môže napadnúť, že by zvýšenie úrokových sadzieb mohlo mať negatívny dopad na bankový sektor a to by sa prenieslo do reálnej ekonomiky. Banky však žijú z úrokových spreadov, t.j. z rozdielu medzi tým, za koľko požičiavajú a tým koľko platia za vklady. Tento biznis model by mal byť teoreticky nezávislý na úrokových sadzbách, keďže vyššie krátkodobé úročenie posunie nahor aj sadzby za pôžičky aj sadzby za vklady. Z tohto pohľadu teda obavy o vplyv na bankový sektor nemám. Práve naopak, banky sú po QE naložené rezervami, ktoré by sa po zvýšení sadzieb vo FEDe úročili vyššou sadzbou, čo by malo byť pre ich ziskovosť skôr pozitívne.

Na záver ale dodám, že FED má nástroje aj na hýbanie s dlhodobým úročením. Avšak nie skrz úrokové sadzby, ale skôr cez zmenu projekcií budúceho vývoja sadzieb (prípadne cez QE/reverzné QE). A to preto, že dlhodobé úročenie sa odvíja ďaleko viac od trhových očakávaní ako od krátkodobých sadzieb. A včera FED projekciami, a teda ani dlhým koncom výnosovej krivky, citeľnejšie nepohol.

Vzhľadom na stále nízku infláciu a niektoré nie práve najoptimistickejšie správy z americkej ekonomiky (ISM pod 50b., problémy na trhu so špekulatívnymi dlhopismi, medziročné poklesy ziskov amerických firiem...) to vôbec nebolo prekvapivé. Ostatne to bolo vidieť na relatívne chladnej reakcii trhov. FED sa trvaním na decembrovom termíne pri nie práve najideálnejšom ekonomickom vývoji zahnal do kúta a nič iné ako skôr holubičie sprievodné komentáre, urobiť nemohol.


 

01 - Modified: 2024-04-18 14:31:27 - Feat.: - Title: Fed k redukcii úrokov pristúpi, netreba sa však ponáhľať, povedala prezidentka Federálnej rezervnej banky 02 - Modified: 2024-04-18 08:22:28 - Feat.: - Title: Zbohom plánom na lacnejšie doláre aj dočasnosti cenových tlakov 03 - Modified: 2024-04-15 12:18:53 - Feat.: - Title: Žiadne uvoľnenie a korekcia? 04 - Modified: 2024-04-13 11:03:26 - Feat.: - Title: Ako málo stačí na to, aby sa Európa dostala pred Ameriku 05 - Modified: 2024-04-11 14:41:18 - Feat.: - Title: Trhy vrátane slovenských ostro reagovali na udalosť v Amerike. Lagardová naznačila nový kurz Európy
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 03:07