Trhy sú už teraz plné špekulácií o tom, či k prvému zvýšeniu sadzieb dôjde už v septembri a nové čísla budú preto skúmané viac ako pozorne. Vývoj v americkej ekonomike je zvyčajne z evidentných dôvodov sledovaný po celom svete a to nielen investormi. Teraz to ale platí dvojnásobne.
Commerzbank a množstvo iných poukazujú na skupinu krajín, ktorým by sme mohli dať prezývku BIIST. Vyslovovať by sa to mohlo rovnako ako anglické slovo "beast", toto slovo znamená divoké zviera, či beštia. Krajiny, o ktorých hovorím, sú ale vo vzťahu k americkej monetárnej politike skôr takými mlčanlivými jahniatkami.
Brazília, India, Indonézia, Južná Afrika a Turecko sú považované za najzraniteľnejšie medzi rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Majú vysoké deficity bežných účtov, väčšinou nevysoké devízové rezervy, ich meny v poslednej dobe znateľne oslabujú.
Aby sa to nevrátilo ako bumerang
Čo s ekonomickou a finančnou situáciou týchto krajín urobí uťahovanie americkej monetárnej politiky je veľkou neznámou. Mohli by sme tvrdiť, že nábeh na nový monetárny smer je dostatočne signalizovaný a všetko už by na neho malo byť pripravené. Prax ale takto racionálne dokonalá určite nebude. Berie na to Fed ohľad? Áno aj nie. Fed je samozrejme zodpovedný za ekonomiku USA a čo jeho kroky urobia inde by ho zaujímať nemuselo. Ak by sa to však ako bumerang nevrátilo do USA. A ono by sa mohlo ľahko.
Americká ekonomika má jednu veľkú prednosť: Významne stojí na domácej spotrebe (byť exportná veľmoc je totiž v mnohých ohľadoch slabosťou a nie silnou stránkou). Nedá sa tak povedať, že problémy vo zvyšku sveta by sa na strane dopytu rýchlo prelievali do USA.
Napriek tomu môžeme bez väčších zábran tvrdiť, že Fed určite nepotrebuje, aby jeho politika vyvolala vlny na zahraničných trhoch a v zahraničných ekonomikách. Jahniatka teda mlčia - hlasovacie práva pri rozhodovaní Fedu nemajú. Ale myslím, že úplne mimo jeho zorné pole nie sú. A určite by nemali byť mimo zorného poľa investorov a asi hlavne tých, ktorí sú vystavení menovým pohybom.
Nová logika na doláre
Predchádzajúcim odsekom sa tak dostávam k, v nadpise spomínanej "novej logike" na doláre. Investori si iste spomenú, že v prvých pokrízových rokoch sa dolár správal podľa jednoduchého vzorca: Ak sa situácia v globálnej ekonomike zhoršovala, dolár posilňoval, pretože nastal útek do bezpečia. To bez ohľadu na menší paradox spočívajúci v tom, že vlny v prvom rade vyvolali problémy v samotných USA.
Teraz sa situácia obracia v nasledujúcom zmysle: Dolár je ťahaný najmä výhľadom ohľadom zvyšovania sadzieb v USA. Ak Fed berie do úvahy aj globálne riziká (a ako som naznačil, pravdepodobne to tak je), horší globálny výhľad znamená pomalšie zdvíhanie sadzieb. Pomalšie zdvíhanie sadzieb potom znamená nie tak silný dolár. Takže zatiaľ čo predtým platila rovnica "horší globálny výhľad = silnejší dolár", dnes sa možno začína pohybovať v období, kedy skôr platí "horší globálny výhľad = slabší/nie tak silný dolár".
Môže to znieť ako príliš pretiahnutá úvaha, ale uvedomme si aj to, že pre Fed je primárne vývoj inflácie a nezamestnanosti. Inflácia je významným spôsobom ovplyvnená cenami komodít. A ceny komodít sú zasa kľúčovým spôsobom ovplyvnené vývojom v EM svete a najmä v Číne. Tá síce nie je tak citlivá na sadzby Fedu, ale zhodou okolností teraz čelia významným štrukturálnym problémom. Nejeden "zákon", podľa ktorého sa trhy hýbu, sa po čase mení, obracia. Pri doláre tomu tak je možno práve teraz.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz