Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Dve najdôležitejšie udalosti uplynulého týždňa – ohlásenie kvantitatívneho uvoľňovania zo strany ECB a Grécke voľby majú jedno významné spoločné prepojenie. Koľko bude ECB nakupovať gréckych dlhopisov?

Zatiaľ nič, pretože ECB stanovila maximum pre držbu dlhopisov na krajinu 33 % z jej obchodovaných dlhopisov. A túto cifru Grécko prekračuje. Po prvé pre to, že ECB grécke dlhopisy v minulosti nakupovala v rámci tzv. Security Markets Programme, čo bol program určený pre upokojovanie situácie na trhoch s dlhopismi periférnych ekonomík. A z Gréckych dlhopisov má ECB vo svojich knihách ešte niečo vyše 27 mld. Po druhé preto, že sa to vzťahuje na obchodovateľný dlh a nie na pôžičky, ktoré sú hlavnou položkou gréckeho dlhu. Štruktúra gréckych dlhopisov v súčasnosti vyzerá podľa mojich prepočtov nasledovne:

Najviac, 36 % z gréckych dlhopisov tvoria dlhopisy vymenené v rámci reštrukturalizácie z roku 2012 (PSI – Private Sector Involvement). ECB má v rukách 33,1 %. Tretie sú štátne pokladničné poukážky so zastúpením takmer 18 %. 8,4 % tvoria nové dlhopisy, ktoré sa Grécku podarilo predať na finančných trhoch v minulom roku. 3,2 % tvoria staršie dlhopisy, ktoré sa Grécku nepodarilo reštrukturalizovať a musí ich teda uhradiť v celkovej sume. A napokon sú to dlhopisy vydané štátnymi podnikmi.

Keď sa pozrieme na to, koľko má v rukách ECB, tak sa pri hranici 33 % sa natíska otázka, či táto hranica bola stanovená náhodne, alebo so zreteľom na riziko ďalšej reštrukturalizácie gréckeho dlhu po včerajších voľbách. Nakoľko ECB nerobí nič náhodne, tak by som sa priklonil ku konšpiračnejšiemu vysvetleniu, že to táto hranica bola so zreteľom na Grécko.

ECB tvrdí, že od leta už bude môcť nakupovať Grécke dlhopisy. Áno, je to pravda, pretože Grécko má v júli ECB splatiť dlhopisy v objeme 3,5 mld. eur a v auguste 3,2 mld. eur. Teda pokiaľ bude mať z čoho, resp. pokiaľ bude mať vôľu ich ECB vyplatiť. Potom sa uvoľní priestor pre nákupy. Ale tento priestor nebude v žiadnom prípade veľký, pretože percento gréckych dlhopisov v držbe ECB po týchto splátkach klesne len k 27 %. Plus/mínus bude môcť Grécko počítať s takou pomocou, koľko peňazí vyplatí ECB.

Na základe splatnosti všetkých súčasných gréckych dlhopisov (s výnimkou poukážok, pri nich predpokladám automatický rollover) a pri predpoklade, že Grécko nebude vydávať nové dlhopisy, som namodeloval, aký objem dlhopisov bude môcť maximálne ECB držať do konca roku 2016, kedy by malo podľa Draghiho kvantitatívne uvoľňovanie skončiť (hoci sám Draghi nevylúčil, že môže pokračovať aj ďalej). A nie je to žiadna závratná cifra – cca 5,7 mld. To predstavuje menej ako 2 % celkového gréckeho dlhu:

Existuje ale možnosť, ako môže Grécko objem dlhopisov nakúpených ECB zvýšiť. Ako som písal, pri tvorbe grafu nad odstavcom som predpokladal, že Grécko si nebude požičiavať z finančných trhov. Pokiaľ by sa novej gréckej vláde podarilo predať nové dlhopisy (stále sa nájdu psychopati a grécke zoštátnené banky, ktoré možno grécke dlhopisy kúpia), čím by sa navýšil objem gréckeho obchodovateľného dlhu a tým pádom aj objem dlhopisov, ktorý môže ECB nakúpiť.

Ďalšou možnosťou je, že ECB zvýši objem štátnych poukážok, ktoré môžu grécke banky používať ako zábezpeku pri núdzových pôžičkách (ELA – Emergency Liquidity Assistance) od Gréckej centrálnej banky. V takom prípade by Grécko mohli vydať viac pokladničných poukážok a efekt by bol podobný ako pri vydávaní nových dlhopisov. Nemyslím si ale, že ECB bude Grécku ustupovať. Keď už bude niekto ustupovať, tak to budú krajiny eurozóny, tie ale nevlastnia grécke dlhopisy, ale dali Grécku pôžičky, čo krajine nijako nepomôže navýšiť objem dlhopisov, ktoré môže ECB nakupovať.

Situácia je teda, taká, že od ECB môže Grécko očakávať len minimálnu podporu.

P.S.: Nie som si úplne istý, čo všetko ECB zahŕňa do objemu dlhu, ktorý je základom pre 33 %-nú hranicu. Pokiaľ by tam nezapočítavala dlh štátnych spoločností, tak bude priestor pre nákupy ECB ešte nižší, nakoľko bude väčšie percento dlhu v rukách ECB. Pri poukážkach si taktiež nie som istý na 100 %, pokiaľ by ich ale nezahŕňala, tak by v júli po splatnosti dlhopisov v držbe ECB podiel neklesol pod hranicu 33 %. ECB pritom hovorí, že od júla by už nakupovať mohla.

P.S.2: Podobné obmedzenia, ale pravdepodobne v menšej miere, budú platiť pre Írsko a Portugalsko. A v ešte menšej miere pre Španielsko a Taliansko. V jenom z budúcich postov sa pokúsim pozrieť na to, aké sú tieto obmedzenia pre ostatné krajiny PIIGS. Bude to ale zložitejšie, nakoľko objem dlhopisov Grécka vo vlastníctve  ECB je priebežne identifikovateľný, pretože ECB s Gréckom pred reštrukturalizáciou dlhu vymenila dlhopisy za nové, ktoré nemohli byť reštrukturalizované. A tak majú tieto dlhopisy jednoznačné označenie. Pri ostatných krajinách PIIGS tomu tak nie je a tak to budem musieť postaviť na odhadoch.

Komentár bol zverejnený na stránke Xpuls.cz

Súvisiace články

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.