V nej sa konštatuje to, čo je už známe dlhú dobu: Ruská invázia do Estónska, Lotyšska a Litvy by prebehla veľmi rýchlo, stačilo by na ňu asi 60 hodín. NATO by s ňou nemohlo robiť vôbec nič, ak by nebolo ochotné bojovať o už zabraté územia. Takýto konflikt by ale mohol rýchlo eskalovať do oveľa väčších rozmerov.
Rand poukazuje na to, že pobaltské krajiny možno jednoducho obkľúčiť, nedisponujú žiadnou leteckou obranou, tankmi ani vzdušnými silami. Ich bojové jednotky sú v porovnaní s ruskými silami nedostatočne vyzbrojené a v konflikte by rýchlo podľahli. Vo chvíli, keby NATO dorazilo s ďalšími silami, už by bolo po všetkom. Je ale možné, že pobaltské krajiny by si mohli vziať príklad z iného malého štátu, ktorý sa od nich v niektorých ohľadoch líši, ale po mnohých stránkach sa im veľmi podobá.
Izrael nie je členom NATO a ani ho neohrozuje nejaká svetová veľmoc. Napriek tomu však čelí hrozbe útoku zo strany väčšieho nepriateľa a nemá dostatočne veľké územie na to, aby mohol dlho odolávať. Z hraníc so Sýriou je to na morské pobrežie 60 míľ. Z ruských hraníc je to do estónskeho hlavného mesta Talinu asi 120 míľ. Populáciu Izraela i pobaltských krajín tiež tvoria významné minority, ktoré by sa v prípade konfliktu mohli prikloniť na druhú stranu.
Napriek uvedeným zhodným črtám ale pobaltské krajiny a Izrael reagujú na hrozbu úplne inak. Estónsko po roku 2008 zvýšilo svoje výdavky na obranu, tie sa ale nedostanú nad 2 percentá HDP, ktoré požaduje NATO. Litva a Lotyšsko sa nedostali ani nad 1 percento HDP, hoci aj tieto krajiny sa snažia o rýchle navýšenie výdavkov na obranu. Izrael dáva na obranu 6,5 percenta HDP. Má k dispozícii 440 vojenských lietadiel a systém protivzdušnej obrany.
Nikto si nemyslí, že by sa na podobnú úroveň dokázali dostať aj pobaltské štáty. A určite im nikto neradí, aby podobne ako Izrael investovali do jadrových zbraní. Ale mohli by robiť viac. Ak by posilnili svoje obranné sily, boli by schopní zdržať Rusov pri ich postupe do doby, než by dorazili špeciálne sily NATO z Nemecka a Poľska. Väčšej pomoci by sa pobaltským krajinám malo dostať aj zo strany USA. V roku 2014 predali Spojené štáty za výhodných podmienok protitankový systém Javelin Estónsku. Podobne by mohli poskytnúť aj ťažké tanky, aj keď ani s nimi by nebolo možné ubrániť sa ruské invázii bez pomoci ďalších krajín NATO.
Analytici na Západe trávia príliš veľa času uvažovaním nad tým, že Rusko sa bude snažiť o destabilizáciu pobaltických krajín podobne, ako to urobilo v prípade Ukrajiny. Priama invázia by v tomto prípade bola pravdepodobnejšie. Pokiaľ budú tieto krajiny len sedieť a spoliehať sa na svojich spojencov, pôjde o nebezpečnú taktiku. Izrael to pochopil už pred dlhou dobou a dobre vie, že nakoniec sa bude musieť spoľahnúť iba na seba.
Tabuľka porovnáva vojenskú silu pobaltských krajín a Izraela. V riadkoch za sebou ide veľkosť populácie, HDP, celková rozloha, počet vojakov v tisícoch, výdavky na obranu v miliardách dolárov a v pomere k HDP, počet vojenských lietadiel a systémov protivzdušnej obrany: