Prezidenti budú v EÚ zbytoční

Bez ohľadu na to, či sa v tomto roku prijme európska ústava, Európska únia sa skôr či neskôr dohodne na ďalšom prehlbovaní politickej integrácie, vrátane vytvorenia funkcie európskeho prezidenta. Tento vývoj je takmer nevyhnutný, pretože EÚ rozšírená o desať nových štátov -- a plánuje ďalšie vlny rozšírenia -- nemôže bez toho prežiť.
Prehĺbenie politickej únie je jediný spôsob, ako urobiť rozhodovanie vznikajúceho európskeho kolosu pružnejším a ako zároveň postupne eliminovať tzv. demokratický deficit. Poľa niektorých menšinových názorov je alternatívou rozvoľnenie -- návrat k modelu, v ktorom by EÚ bola viac-menej len zónou voľného obchodu medzi suverénnymi štátmi. To je už takmer nemožné.
V procese prehlbovania politickej integrácie sa niektoré ďalšie funkcie národných štátov budú postupne presúvať na nadnárodnú úroveň. Dnes sa napríklad tvrdí, že funkcia európskeho prezidenta alebo funkcia európskeho ministra zahraničných vecí majú byť len koordinačnými pozíciami, ktoré sa budú dobre znášať s funkciami hláv a ministrov zahraničných vecí národných štátov. V skutočnosti je už naštartovaný proces, pri ktorom tieto pozície na národnej úrovni budú už v strednodobom výhľade nadbytočné.
Osud národných ministrov zahraničia bude závisieť od schopností Európskej únie naplniť tretí pilier maastrichtských dohôd. To by znamenalo aj vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky. Funkcia hláv štátov v čoraz viac integrovanej Európe je do určitej miery už zbytočná už teraz. Aj v tých oblastiach, v ktorých únia funguje na čisto medzivládnej úrovni, majú dnes hlavnú úlohu predsedovia vlád a ministri jednotlivých štátov. S výnimkou Francúzska, ktoré má poloprezidentský systém, zastupujú jednotlivé krajiny na summitoch EÚ práve predsedovia vlád, prípadne ministri.
I keď sa to nemusí vždy odraziť na zmenách národných ústav, proces európskej integrácie postupne vytláča hlavy jednotlivých štátov na okraj politického diania. V konštitučných monarchiách, ktoré existujú asi v jednej tretine európskych štátov, to nie je problém, pretože monarchovia už dlhší čas majú len ceremoniálnu úlohu.
Aj v republikách, ktoré fungujú ako parlamentná demokracia, bude pod tlakom integračných procesov úloha hláv štátov čoraz menšia. Vidieť to dobre na súčasných členoch EÚ, v ktorých hlavy štátov majú väčšinou len ceremoniálne úlohy -- dokonca aj v krajinách, kde prezidentov volia priamo občania.
Napriek tomu, že podľa tej-ktorej národnej ústavy sa môžu prezident a premiér o výkonnú moc do určitej miery deliť, proces európskej integrácie tento vzťah mení, pretože prezidentom a konštitučným monarchom nedáva integrovaná Európa veľa priestoru. Každý štát, s výnimkou Francúzska, na európskej úrovni reprezentuje premiér. Tým, ako únia nadobúda určité črty vlastnej štátnosti, v budúcnosti bude pre jej reprezentáciu smerom von dôležitejší jej spoločný prezident.
V českom prípade bude tento efekt citeľný hneď po vstupe do únie. Česká ústava dáva prezidentovi pomerne značné právomoci. Zároveň je v niektorých oblastiach nejasná, napríklad, čo sa týka úlohy prezidenta v zahraničnej politike. Už v minulosti to vyvolalo kompetenčné spory, napríklad, kto by mal formulovať zahraničnú politiku a krajinu reprezentovať na tom či tom summite.
Po vstupe do Európskej únie sa táto otázka pomerne jasne vyrieši -- prinajmenšom vo vzťahu k ostatným členským krajinám únie. Na medzivládnej úrovni bude českú politiku v únii vykonávať premiér a príslušní ministri. Na úrovni, kde už má EÚ určité federatívne črty, budú tieto funkcie zabezpečovať českí europoslanci a členovia ďalších orgánov. Pre prezidenta nezostane veľmi veľa priestoru.
Toto prirodzené zmenšenie úlohy prezidenta v českej politike by sa malo privítať. V období postkomunistickej transformácie, v krajine, ktorá stojí mimo nadnárodnej štruktúry demokratických štátov, bolo dobré mať popri vláde, parlamente a súdnom systéme ešte jedno centrum moci, ktoré mohlo fungovať ako dodatočná ústavná poistka. V krajine, ktorá sa plne zapojila do európskych štruktúr -- v ktorých existujú ďalšie poistky proti politickým a súdnym excesom na národnej úrovni -- je silná úloha prezidenta zbytočná.
(Autor je politológ na New York University in Prague)