Klub 500 (združuje priemyselných zamestnávateľov nad 500 osôb) a Novácke chemické závody (NCHZ) protestujú proti formuláciám pána Jána Matuského na adresu zamestnávateľov o "účelových tvrdeniach", že budú musieť prepúšťať pre rast cien energií, a zásadne nesúhlasia ani s jeho tvrdeniami o tom, že NCHZ nie sú v strate kvôli novým cenám elektrickej energie. Za chybné považujú aj jeho generalizujúce tvrdenie, že sa treba pozrieť na štruktúru nákladov, kde podľa neho je merná spotreba energií v SR trikrát vyššia ako v EÚ.
Tieto názory neobstoja u väčšiny veľkých odberateľov. Iste sú v SR aj podniky, ktoré majú takúto štruktúru nákladov, ale rozhodujúce výrobné podniky tzv. ťažkého priemyslu už prešli reštrukturalizáciou v 90. rokoch a dnes sú porovnateľné s firmami v EÚ. Najväčší spotrebitelia, napr. Slovalco, Železiarne Podbrezová, ale aj NCHZ, majú najmodernejšie výroby, ktoré majú rovnakú mernú spotrebu na jednotku produkcie ako ktorýkoľvek popredný konkurenčný výrobca v EÚ. Pre mnohé podniky ťažkého priemyslu je elektrická energia surovinou a nielen elektrinou v klasickom zmysle. Tieto firmy už prešli reštrukturalizáciou a optimalizáciou nákladov -- inak by nemohli obstáť v tvrdom konkurenčnom prostredí EÚ. Väčšina veľkoodberateľov elektriny má už náklady optimalizované a neúmerné zdražovanie energií nemá ako utlmiť.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal príslušné rozhodnutia na rok 2003 bez zohľadnenia argumentov zamestnávateľov. Zásadná výhrada Klubu 500 spočíva v tom, že úrad vydal rozhodnutia iba na základe nákladov na výrobu a distribúciu elektrickej energie a neskúmal pritom náklady spotrebiteľov na výrobu produktov. Až dodatočne si vyžiadal podklady od veľkoodberateľov, aké majú náklady na elektrickú energiu k celkovým nákladom firiem, pričom zohľadnenie tejto skutočnosti sa neprejavilo. ÚRSO sa tak na základe svojich analýz dostal do pozície diktátu, nezohľadnil pripomienky konečných odberateľov a dosah na ich konkurencieschopnosť.
Preto Klub 500 požaduje, aby došlo k novelizácii zákona o sieťových odvetviach č. 276/2001 Zb. K hlavným požiadavkám, ktoré by sa mali v novele zapracovať, patrí, aby členmi regulačnej rady boli aj členovia AZZZ (odberatelia), povolenie opravných prostriedkov, zabezpečenie preskúmateľnosti rozhodnutí súdom a spracúvanie dosahových štúdií zvýšenia regulovaných cien.
Pán Matuský spochybnil, že strata NCHZ za prvý štvrťrok tohto roku vznikla kvôli novým cenám elektrickej energie. Práve s použitím jeho argumentov o tom, že sa treba pozrieť na štruktúru nákladov, môžu NCHZ poukázať na to, že nesprávne stanovené ceny energií spôsobili túto stratu. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že aj keď firma vykonala rad výrazných úsporných opatrení a zvýšila tržby o takmer 12 percent, namiesto pôvodne uvažovaného zisku na úrovni najmenej 15 mil. Sk zaznamenala stratu takmer 8 mil. Medzi racionalizačné opatrenia patrilo aj odčlenenie obslužných útvarov a zníženie stavu pracovníkov medziročne takmer o 30 percent, zníženie nákladov na údržbu o 80 mil. Sk, na odmeňovanie o 30 mil. Sk a utlmenie investičnej činnosti. V priebehu tohto roka sa stav pracovníkov znižuje o ďalších 200 osôb. Medziročný nárast cien elektriny však bude stáť v roku 2003 NCHZ 200 mil. Sk.
Podľa informácií NCHZ, získaných od Nemeckého chemického zväzu, konkurenčné podniky vyrábajúce rovnaký sortiment majú ceny elektriny nižšie ako sú súčasné ceny platné od januára 2003. Tieto ceny sú rovnako ako v SR v členení -- náklady na silovú časť a poplatky (zahŕňajúce systémové služby, poplatky za distribúciu a poplatky za prenos). Kým však v Nemecku je pomer medzi nákladmi na silovú časť a poplatkami 80:20, v prípade NCHZ je to približne 50:50. Celkové náklady na elektrickú energiu sú tak v NCHZ od januára tohto roku približne o pätinu vyššie ako u nemeckých konkurentov. Práve nepomer medzi poplatkami a cenou je zásadnou príčinou pripomienok NCHZ.
Ceny, za ktoré nakupuje elektrinu konkurencia v EÚ, sú práve blízke úrovni cien, ktoré platili pre NCHZ v roku 2002. Práve preto ich ďalšie zvyšovanie považujú NCHZ za neopodstatnené. Tento nesystémový krok znevýhodňuje veľkých slovenských výrobcov voči ich konkurencii tak v transformujúcich sa krajinách, ako aj na trhu EÚ. Veľkoodberatelia sú všade na svete stabilizujúcim prvkom v systéme odberu energií a priznáva to aj pán Matuský, keď oceňuje stabilný odber a regulačnú schopnosť NCHZ, ktoré sa všade vo svete oceňujú výhodnejšími tarifami.
NCHZ a Klubu 500 nejde o nič iné, iba o to, aby sa presadili tieto argumenty. Ak nadsadené ceny energií zlikvidujú odberateľov, doplatia na to aj producenti energií.
StoryEditor