Môžem, ale nechcem

Snaha Protimonopolného úradu zachovať si diskrétny odstup od vysokých cien pohonných hmôt je pochopiteľná; skôr opak by svedčil o zmenách v úradníckej DNA. Rovnako pochopiteľné je úsilie podpredsedníčky úradu Daniely Zemanovičovej (Ochrana a regulácia sú rozdielne inštitúty -- HN 10. 9. a Zákon na dominanciu Slovnaftu -- HN 28. 9.) vytvoriť pre toto zbavenie sa zodpovednosti argumentačné zázemie. Účinnosť tohto dámskeho gambitu, pri ktorom bol obetovaný pešiak (rozumej -- spotrebiteľ) je však prekvapujúca. Protimonopolnému úradu, ktorý opakovane pomáhal Slovnaftu upevniť si dominantné postavenie na trhu, sa podarilo vyvliecť z celej kauzy tým, že úradne potvrdil dominanciu Slovnaftu.
Vychutnajme si túto tragikomickú zápletku v pôvodnom znení (zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Píše sa v ňom (§ 8, ods. 6), že zneužívanie dominantného postavenia je zakázané. Jedným zo spôsobov, ako možno dominantné postavenie zneužiť, je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok (§ 8, ods. 2). A keďže kľúčovou obchodnou podmienkou je cena, znie neuveriteľne Zemanovičovej tvrdenie, že "úrad nemôže posudzovať primeranosť alebo neprimeranosť ceny". Príslušné právo Európskej únie zrejme počítalo s alibizmom zainteresovaných, pretože v súvislosti so zneužitím dominantného postavenia výslovne hovorí o neprimeranej cene (unfair price) a iných neprimeraných obchodných podmienkach. Otázkou zostáva, či niekto prinúti Protimonopolný úrad konať "v prospech spotrebiteľov", ako to uvádza § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.