Ak dvaja robia to isté, často sa stáva, že výsledok je úplne rozdielny. Tak je to, napríklad, s odhodlaniami viacerých európskych vlád urobiť reformu penzijných systémov, ktoré sa pomaly, ale isto, stávajú nočnou morou pre rozpočty verejných financií. Vlády členských štátov Európskej únie, ako aj kandidátov na vstup, volajú po zmene, pretože financovanie dôchodkov po starom nie je do budúcnosti pre rozpočty jednotlivých vlád udržateľné. V úsilí o reformu sa kandidáti s členmi na seba podobajú. Výsledok však, zdá sa, bude rozdielny. V bývalom socialistickom svete majú penzie vzhľadom na relatívne nízku životnú úroveň a nedostatočné využitie výrobných faktorov (práca, pôda a kapitál) veľký priestor na rast. Na opačnej strane to však tak nie je. Navrhované reformy, ak prejdú, pripravia budúcich dôchodcov o nejaké tie eurá.
Aj z tohto dôvodu zachvátila niektoré krajiny európskej pätnástky vlna masových štrajkov. Najviac sa to dotklo Francúzska a Rakúska, ktoré zažili najväčšie demonštrácie za posledné roky. Napríklad vo Francúzsku, kde vyšlo do ulíc viac než milión ľudí, boli takéto protesty naposledy v roku 1995. Vtedy aj teraz mali spoločnú príčinu -- reformu dôchodkového systému. Posledné protesty, na rozdiel od tých spred ôsmich rokov, zatiaľ neviedli k pádu vlády. Možno aj preto, že súčasný francúzsky premiér Jean-Pierr Raffarin otvorene upozorňuje na skryté míny -- dôvody, prečo je reforma nevyhnutná. Kým pred štyridsiatimi rokmi prispievali na jedného dôchodcu vo Francúzsku štyria zamestnanci, v súčasnosti sú to iba dvaja. Demografický trend na základe vývoja z predchádzajúcich rokov je, zdá sa, nezvratný, a to nielen vo Francúzsku, ale v celej Európe. A tak Raffarin varuje, že ak sa v dôchodkoch neurobí poriadok, bude o 17 rokov na jedného dôchodcu pripadať len jeden pracujúci. To už však reálnu podobu naberá hrozba, ktorú nedávno vyslovil belgický sociológ Adam de Beers, že v mnohých štátoch únie nebude mať kto platiť na dôchodky.
Podobný vývoj je aj v ostatných členských štátoch únie. Rozbuškou môže byť Nemecko, ktoré vytvára viac ako tretinu všetkých ekonomických výstupov Európskej menovej únie. Tam vláda požadovala, aby sa miera náhrady z posledného príjmu pred odchodom do dôchodku znížila v priemere zo súčasných 70 na 64 percent. Odbory však vylobovali zníženie len na 68 percent. A pritom Nemecko je po Francúzsku ďalším horúcim kandidátom na reformu a nemá už veľa času na rozhodovanie. Rozpočtový deficit najväčšej európskej ekonomiky prekračuje tri percentá z HDP zakotvené v Pakte rastu a stability. Pritom suma, ktorú zaplatia pracujúci Nemci na dôchodcov, patrí v únii medzi najvyššie. Ročne na penzie vynaložia približne 12 percent z HDP.
Kým bývalé sovietske satelity jeden za druhým spúšťajú reformy dôchodkových systémov, západnej Európe sa však pre veľký odpor do toho zatiaľ nechce ísť. Ani sa im niet čo čudovať. Veď znížiť dôchodky na úroveň, ktorá im v starobe nedovolí ísť na Kanárske ostrovy trikrát, ale možno iba dvakrát, pri katastrofickom scenári len raz, musí byť určite veľkým šokom.
StoryEditor