Prvý september je Dňom Ústavy SR. Ústavy, do ktorej ústavodarca o. i. zakotvil, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Ide o zvrchovaný, demokratický a právny štát s parlamentnou formou vlády, s výraznými prvkami priamej demokracie, s tendenciami štátu spravodlivého, ktorý, vychádzajúc z trhovej ekonomiky, rešpektuje sociálne a ekologické aspekty. Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov. Ďalej sa uvádza, že politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému, zbaveného výlučne ideológie alebo náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov. Dôraz sa kladie na regulačnú, a nie ideologickú funkciu ústavy.
Pripomeňme, že publikovaná dôvodová správa k vládnemu návrhu Ústavy SR nebola upravovaná a zladená s prijatým znením Ústavy SR, hoci výbory a poslanci SNR predložili a odsúhlasili veľa pozmeňujúcich návrhov. Z histórie vieme, že právny štát ako nejasný ideál existoval už v antickom Grécku. S ideou, že štáty sú šťastné len vtedy, keď sa v nich dodržiavajú zákony, sa stretávame už u Sokrata, ktorý odmietol útek z väzenia a prijal rozsudok smrti, hoci v jeho prípade bol nespravodlivý. Jeho žiak Platón nadväzuje na túto líniu predovšetkým dielom Zákony.
Kým v prvom projekte ideálneho štátu, opísanom v Ústave, vyjadruje presvedčenie, že štát, v ktorom vládnu najmúdrejší, nepotrebuje veľa zákonov, v Zákonoch už mení svoj názor. Vie, že nech by sa človek dostal k moci s akýmikoľvek dobrými úmyslami, "prirodzenosť smrteľníka ho zvádza k požívačnosti a nenásytnosti". Preto odporúča, aby sme "nenechali vládnuť človeka, ale zákon", ktorý má byť zvrchovaným pánom nad vládnucimi aj ovládanými. To znamená, že zákon rovnako zaväzuje tých, ktorí ho tvoria, i tých, ktorým je adresovaný. Inými slovami, je oveľa múdrejšie spoliehať sa na osobnú autoritu zákonov, ako na múdrosť a dobrú vôľu vládcov...
K šíreniu myšlienky panstva (vlády) práva relevantne prispela skutočnosť, že Európa prevzala rímske právo. Anglickí, nemeckí a francúzski právnici už v 13. storočí tvrdili, že právo zaväzuje aj kráľa, a preto sa poddaní môžu postaviť na odpor proti jeho nezákonnému konaniu. Prameňom modernej koncepcie právneho štátu sa stal liberalizmus. Jeho základné princípy hovoria, že pri riešení svojich záležitostí sa máme maximálne spoliehať na vlastné sily a minimálne sa uchyľovať k donucovacej sile štátu. Obhajuje sa teda sloboda jednotlivca, jeho tvorivosť, iniciatíva a jedinečnosť. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (pozri tiež ods. 2 čl. 2 Ústavy SR).
A podľa ods. 3 čl. 2 tejto ústavy, "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá". Mala by to byť právna istota v tom, že sa môžeme spoliehať na to, že moc, ktorá sama seba obmedzila jasnými a vopred danými všeobecne záväznými pravidlami, nebude "počas hry" meniť pravidlá, nebude zasahovať do ustálených právnych pomerov.
Prezentovaním napísaného nejde o porovnávanie, napr. aké má výhody či nevýhody liberalizmus alebo konzervatívny, prípadne sociálny štát, ale iba o naznačenie niektorých historických aspektov právneho štátu.
Zároveň dať do pozornosti, že občianska spoločnosť je prirodzené spoločenstvo ľudí, ktoré má veľa účinných sebaregulujúcich síl, kým štát je nadprirodzená, donucovacia organizácia, ktorej rozpínavosť treba jasne ohraničiť. Veď základným poslaním štátu je vytvoriť dobre premyslený právny rozmer, v ktorom budú pôsobiť zákony ekonomiky, konkurencie a slobodná súťaž trhových síl, zakotviť čo najviac práv a slobôd občanov a starať sa o ich vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť. Naopak, ak by všetko centrálne plánoval a riadil štát, potláčal by tým individualitu jednotlivcov, oslabil by ambície a aktivity občanov. Zjednodušene vyjadrené, prílišné zasahovanie štátu do života spoločnosti vyžaduje aj rozvetvený, finančne nákladný byrokratický aparát, ktorý je platený z daní fyzických osôb a právnických osôb. Podľa liberalizmu najoptimálnejšia je taká vláda, ktorá iba sleduje, čo sa kde deje, a tam, kde si spoločnosť nevie rady, pomôže, resp. tam, kde sa dejú neprávosti, zasiahne.
StoryEditor