Britský Oxfam vydal svoju tradičnú správu o nerovnosti vo svete. Ak by ste sa chceli vyhnúť titulkom o tom, že osem boháčov vlastní toľko majetku, čo polovica planéty, museli by ste aspoň na týždeň ujsť do lesa.
Krv každého bojovníka za spravodlivosť musela zovrieť. Do rúk chytili fakle a vidly, alebo aspoň začali písať statusy o potrebe preusporiadania sveta. Veď títo boháči toľký majetok za celý svoj život ani len nedokážu minúť – ako napísal istý slovenský poslanec.
A dodal, že nič prospešné pre ľudí nevytvorili. Ako vrchol paradoxu to napísal na stenu sociálnej siete, ktorú vytvoril jeden z tých boháčov, na počítači s operačným systémom, ktorý vytvoril ďalší z nich.
Správa Oxfamu pritom bola plná pozitív. Najväčším bolo, že sa v zozname nenachádza ani jeden diktátor, ktorý by svoj majetok získal pľundrovaním. Ani jeden z osmičky najbohatších svoje impérium nezdedil (pozdravujeme pána Pikettyho).
Buffet mal otca kongresmana, ostatní pochádzali maximálne z vyššej strednej triedy. Druhý najbohatší človek planéty, Amancio Ortega, je syn španielskeho železničného robotníka. Viacerí sú prvou či druhou generáciou potomkov imigrantov. Prehliadka žralokov z Wall Street, ktorí svoj majetok vybudovali počas divokých večierkov s centrálnymi bankármi? Opäť mimo – len dvaja sú finančníci. Buffet však prvé daňové priznanie podal ako 14-ročný, keď obiehal susedov na bicykli a predával im drobnosti. Bloomberg zarobil skôr na burzových informačných systémoch ako na investovaní.
Ostatní? Facebook, Microsoft, Oracle, Amazon... Každý, kto nežije v dutom pni uprostred Aljašky, si musel všimnúť, akým zásadným spôsobom produkty týchto firiem obohatili svet. A často to boli práve tí najchudobnejší, ktorí z komunikačnej a IT revolúcie vyťažili najviac. Spomeňte si na to, keď sa vám nabudúce ozve helpdesk v Bangalore.
Chýba Gatesových 75 miliárd dolárov niekomu? Ukradol ich azda Afričanom či obyvateľom Bangladéša? Nie. Majetkové hodnoty nepadajú z neba, ale musia byť vytvorené. Gates či Zuckerberg sú bohatí, pretože to bohatstvo vytvorili – v podobe superúspešného produktu. Ich bohatstvo nijako neblokuje ostatných obyvateľov planéty v raste, práve naopak, dali im k tomu rastu ďalšie nástroje.
Ich majetok nemá formu obrovského trezoru plného zlatých mincí ako v Káčerove, ale formu podielov vo firmách. Čo by sa stalo, keby Bill Gates v záchvate filantropie každému obyvateľovi Bangladéša venoval tri akcie Microsoftu? Asi tušíte, že vlastne nič.
A čo by spravili obyvatelia Kene s akciami Amazonu, ktorý nevypláca dividendy? Posledný pokus: čo keby týchto osem boháčov všetky svoje aktíva rozpredalo (426 miliárd dolárov) a rozdalo tieto peniaze desatine ľudstva, ktorá žije z menej ako dvoch dolárov na deň? Táto desatina ľudstva by mala nie dva, ale štyri doláre na deň. Jeden rok. Na ďalší rok by už neboli ani peniaze, ani boháči.
Generovanie bohatstva je dlhodobý proces, prerozdelenie jednorazový. Prosperita sa dá dosiahnuť len jedným z týchto spôsobov.