Výdavky na infraštruktúru však nie sú pri dobre nastavených pravidlách (k nim sa dostanem neskôr) vyhadzovaním peňazí von z okna, a preto ich nepovažujem za nejaký zlý nápad. A to minimálne kvôli kombinácii týchto štyroch dôvodov:
1) Slovensko je infraštruktúrne poddimenzované, to znamená, že investície do infraštruktúry majú veľkú šancu si na seba zarobiť. A pri aktuálnom lacnom dlhu na dlhopisových trhoch, to platí dvojnásobne. Nie je to možné porovnávať napríklad so stavbou mostov v Japonsku, cez ktoré prejde denne zopár automobilov.
Na to, aby si na seba investícia do infraštruktúry z hľadiska makroekonomických ukazovateľov zarobila, tak musí
1) vytvoriť v dohľadnej dobe toľko dodatočného HDP (napr. skrz nové investície v zaostalejších regiónoch, vyššiu produktivitu v doprave, úspory pri nákladoch na palivá, opravy vozidiel...), aby to po niekoľkých rokoch poslalo dlh k HDP späť na úrovne spred investície;
2) vytvoriť dodatočné daňové príjmy, ktoré vykompenzujú dodatočnú nákladu na obsluhu dlhu (súčasné nízke úrokové sadzby v tomto smere vytvárajú tú výhodu, že vyššie príjmy budú potrebné až neskôr v budúcnosti, kedy budeme pravdepodobne refinancovať lacný dlh za drahší, čiže tieto investície by mali viac času na zvýšenie daňových príjmov ako by to bolo pri vyššom úročení)
Samozrejme, toto nie je vhodná politika pre všetky krajiny. Čím kvalitnejšia infraštruktúra, tým menší je potenciál, aby si na seba zarobili. V grafe nižšie je môj vlastný index kvality cestnej infraštruktúry pre krajiny EÚ.
Tvoria ho 3 ukazovatele – diaľnice (a rýchlostné cesty) na obyvateľa, diaľnice na kilometer štvorcový a skóre v kvalite cestnej infraštruktúry z indexu globálnej konkurencieschopnosti (Úroveň 10 predstavuje +2 smerodajné odchýlky od priemeru EÚ; úroveň 0 -2 smerodajné odchýlky):
Ako vidíme, v tomto indexe nám patrí v EÚ ôsme miesto od konca, čiže potenciál pre prínos je určite podstatne vyšší ako vo väčšine EÚ. Určite by investície do infraštruktúry neboli dobrým nápadom pre Španielsko, Cyprus či Portugalsko (ktoré sú na popredných pozíciách), aby si zlepšili vyhliadky pre ekonomický rast, pre krajiny z chvosta rebríčka to však neplatí.
2) Čo sa týka výšky cieľového dlhu k HDP máme najsilnejšiu dlhovú brzdu v EÚ (spolu s nami majú 50% HDP aj Maďari, tí sú však tejto méte na míle vzdialení). Keď to skombinujeme s ostatnými pravidlami (predovšetkým na deficit), tak taktiež patríme na čelo EÚ. Európska komisia zostavuje rebríček indexu sily fiškálnych pravidiel, v ktorom po Bulharsku patríme do skupiny siedmych krajín, ktoré tesne bojujú o druhé miesto (posledné vydanie je za rok 2014, medzitým už odpadlo Francúzsko, ktoré po garancii dlhov od ECB niektoré pravidlá vypustilo):
Čiže, aj pokiaľ by bola prijatá investičná výnimka, tak by sme sa nejako výraznejšie v poradí neprepadli, stále by sme mali ostať medzi lídrami v rámci EÚ.
3) Slovensko je aktuálne v situácii, kedy dlhy k HDP a deficity klesajú, pričom dlh k HDP máme piaty najnižší v eurozóne. Žiadne fiškálne inferno by sa teda pri vyšších investíciách nekonalo, v tejto situácii je dokonca reálne, že by dlh k HDP aj pri investičnej výnimke z krátkodobého hľadiska nerástol, len by stagnoval, alebo klesal pomalšie (a z dlhodobého by šiel dole, kvôli dodatočne vytvorenej ekonomickej aktivite).
4) Od roku 2020 bude menej prostriedkov na infraštruktúru z EÚ. Keď tomu rozumiem správne, tak primárna motivácia investičnej výnimky je zvýšiť investície v aktuálnom programovacom období, v ktorom sa peniaze z EÚ takmer vyčerpali. Avšak pokiaľ by EÚ dala po roku 2020 k dispozícii ďalšie prostriedky (ktorých bude určite menej, už len kvôli BrExitu), tak by bolo hlúpe ich nečerpať kvôli dlhovej brzde, lebo bez nich bola stavba diaľnic podstatne vyššou záťažou pre rozpočet.
To by bolo k tomu, že prečo investičná výnimka nie je zlý nápad. Problém je taký, že existuje dôvodné podozrenie, že investičná výnimka môže byť použitá na obohacovanie určitej skupiny ľudí a že môže znížiť tlak vlády na konsolidáciu v iných oblastiach. A tu sa dostávam k tým dobre nastaveným pravidlám, o ktorých som písal v úvode. Rozumnými požiadavkami opozície za podporu výnimky by mali byť:
A) Spoluúčasť na rozhodovaní o investičných projektoch (spolu s vetom), aby nebola stavaná predražená či zbytočná infraštruktúra (príkladom zbytočnej infraštruktúry je širokorozchodná železnica, alebo štvorprúdové cesty, tam kde stačia dva prúdy)
B) Vytýčenie cieľových deficitov pre rozpočet bez investičnej výnimky, ktoré pokiaľ by boli prekročené, tak by sa automaticky alikvotne znižoval objem prostriedkov, ktorý môže môžu byť využité v rámci investičnej výnimky. To by malo zabezpečiť, aby vláda nezneužívala investičnú výnimku na spomalenie konsolidácie.
Záverom napíšem asi toľko, že sa tu nebavíme o vyhadzovaní peňazí von oknom ako napríklad pri vlakoch zadarmo, či nakupovaní vojenskej techniky, ale pri dobre nastavených pravidlách o zmysluplných investíciách, ktoré dokonca zo strednodobého hľadiska môžu mať na rozpočet a dlh k HDP pozitívny dopad. Bola by škoda, keby ideologické a politické spory spravili z celého Slovenska Banskobystrickú župu (inak moju domovskú), kde sa na župnej úrovni takmer zastavila investičná aktivita.