Gréci poľavili tlaku veriteľov a parlament schválil nové konsolidačné opatrenia, ktoré by mali do roku 2020 znížiť verejné výdavky o 4,2 miliardy eur. Tieto nové opatrenia sa týkajú dvoch gréckych extrémov – krajina má najväčší podiel domácností v eurozóne, ktoré platia nulovú sadzbu dane z príjmu, a najvyšší podiel výdavkov na dôchodky k HDP (ktorý je hlavne dielom kolapsu HDP). Po novom sa zníži nezdaniteľné minimum zhruba o tretinu a výdavky na dôchodky klesnú o 18 percent, čo by malo krajinu v týchto rebríčkoch priblížiť viac k priemeru. K tomu všetkému by mala vláda privatizovať dopravnú a energetickú infraštruktúru za zhruba 4 miliardy. Grékom tak uvoľnia ďalšiu tranžu pomoci, aby mohli v júli vyplatiť svoj dlh voči ECB.
V minulosti som na rozdiel od veriteľov, ktorým už nevyšlo nespočetne veľa prognóz, neprekypoval ohľadne Grécka optimizmom. Tentoraz však z môjho pohľadu existuje dôvod na optimizmus. V posledných rokoch bola grécka ekonomika chytená v negatívnej špirále, v ktorej konsolidačné opatrenia priniesli podstatne vyšší než očakávaný pokles ekonomiky. To znamenalo menej príjmov a nižšie HDP, voči ktorému sa deficit a dlh porovnávajú. A to znamenalo potrebu ďalších konsolidačných opatrení, ktoré opäť priniesli silnejší než očakávaný prepad ekonomiky, a teda opäť potrebu ďalších konsolidačných opatrení atď. Táto špirála bola roztočená niekoľko rokov a zmenšila Grécku ekonomiku o viac ako štvrtinu. Nemohla však byť roztočená donekonečna, v posledných kvartáloch sa zastavila a grécka ekonomika v minulom roku v peňažnom vyjadrení stagnovala. V tomto roku sa počíta s rastom HDP na úrovni 2,1 percenta. Vyzerá to byť optimistický predpoklad, pokiaľ by sa však z neho naplnila čo i len štvrtina, tak by to bol najrýchlejší rast za posledných 10 rokov.
Grékom v poslednom čase vychádzajú aj rozpočty. V minulom roku prekonala grécka vláda svoje rozpočtové ciele o 2,5 miliardy eur (1,4 percenta HDP) a rovnako sa jej to darí aj v tomto roku – počas prvých štyroch mesiacov je prebytok rozpočtu 900 miliónov eur nad plánom. Hlavnou príčinou toho, že Grékom vychádzajú rozpočty, je zastavenie už spomínanej negatívnej špirály. Svoje však môže zohrávať aj to, že vláda Syrizy nie je napojená na oligarchické štruktúry, a tým jej menej peňazí uniká kvôli korupcii.
Tretím dôvodom na optimizmus je vývoj na dlhopisových trhoch. Zastavenie poklesu ekonomiky, prekračovanie rozpočtových plánov a pozitívne externé prostredie zvýšilo záujem o grécke dlhopisy.
Aktuálne je pri desaťročných splatnostiach výnos 5,7 percenta, čo sú úrovne, na ktorých sa pohyboval v roku 2009. Pri takýchto výnosoch, ktoré ešte pokojne môžu klesnúť, by už malo Grécko byť schopné predávať dlh a budúci rok by po vypršaní tretieho balíčka malo byť schopné vrátiť sa na dlhopisové trhy.
Ak sa mu to podarí, tak ho bude čakať nemenej náročná úloha – udržať si priazeň investorov. Až vtedy sa ukáže, či sa Gréci z poslednej dekády poučili, alebo či sú schopní hospodáriť zdravo len pod dohľadom veriteľov.