Tesne pred dňom "D" v kríze okolo Iraku sa v Paríži zišli ministri financií siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta. Výsledkom ich stretnutia je deklarovaná dohoda, že chcú zabrániť ďalšiemu šíreniu neistoty a obáv z hospodárskej recesie v celosvetovom meradle. Jednomyseľne v komuniké uviedli, že sa výrazne zvyšujú obavy a neistota nad ďalším vývojom svetového hospodárstva. Ako však chcú tejto situácii čeliť, o tom nielen komuniké, ale ani ostatné vyjadrenia nič nenaznačujú. Jedine šéf európskej centrálnej banky Wim Duisenberg otvorene naznačil skoré zníženie úrokovej sadzby. Prekvapilo, že ministri G7 neprijali v Paríži žiadny spoločný krízový plán v prípade vojny proti Iraku. Spoločné záverečné komuniké sa dokonca ani o Iraku nezmieňuje. Píše sa v ňom iba o rastúcej "geopolitickej neistote", čo možno vykladať rôzne. Z vyjadrení niektorých ministrov financií nie je jasné, na čom sa v Paríži dohodli konkrétne. Všeobecné formulácie o dôkladnej analýze a sledovaní vývoja finančných trhov a primeranej reakcii určite k upokojeniu situácie neprispeli. Deklarovaná vôľa úzko spolupracovať a pripravenosť "primerane konať, ak to bude vraj nutné", pôsobia skôr dojmom druhu jazyka delfských veštiarní, o to viac, že ani jeden z účastníkov rokovania nechcel povedať, či sa pripravil nejaký plán, ako budú krajiny G7 na možný vznik krízy v súvislosti s Irakom reagovať. Nemeckí bankári úplne odmietli obavy z možnej krízy. Zrejme je to aj výsledok spoločnej pozície, ktorú si pripravili pred Parížom na tajnom stretnutí s kancelárom Gerhardom Schröderom. Napriek veľkej snahe, aby agenda G7 pripomínala normálne stretnutie šéfov financií siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta, čísla o stave svetovej ekonomiky hovoria niečo iné. Aj MMF prišiel do Paríža s upravenými číslami svetového rastu -- z 3,7 na 3 %. Doslova sa napĺňajú slová šéfa americkej rezervnej banky A. Greenspana, ktorý pred Parížom vyhlásil, že žiadne peniaze neovplyvnia šírenie globálnej neistoty. Šéf Európskej centrálnej banky W. Duisenberg ho teraz doplnil, keď po stretnutí povedal, že sa vážne obáva z návratu dvojnásobných deficitov v európskej i svetovej ekonomike. V tomto smere na stretnutí G7 nijako neoslnil nový americký minister financií J. Snow, keď vysvetľoval obrovský deficit USA a obhajoval projekt prezidenta G. Busha na 700-miliardové zníženie daní. Viac zaujal jeho zmierlivý tón, pokiaľ išlo Irak, kde sa mal podľa novín FAZ vyjadriť, že "nechceme vojnu, vojna je posledný prostriedok". Ani grécky minister financií Nikos Christodoulakis sa verejne neodvážil ísť ďalej než za upozornenie hrozby narastania tlakov na deficitnú politiku v EÚ. Nečudo, že silnejú hlasy volajúce po úlohe štátu, ktorý by mal pomôcť pri znášaní následkov úverovej politiky bánk. Množia sa totiž signály o znepokojivých následkoch krízy okolo Iraku na chrbtovú kosť európskej i americkej ekonomiky, ktorou sú malé a stredné firmy.