Nepotešili ste ma, ani ja vás nepoteším (komentár dňa)

O určitú kvantifikáciu toho, ako dobre, či zle sú na tom jednotlivé európske krajiny, čo sa týka podnikateľského prostredia, sa pokúsila Svetová banka. Na jednej strane nejde o ľahko merateľnú veličinu, na stranej druhej ide o kľúčovú premennú. Podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť je jadrom úspechu i neúspechu, ako ukazuje napríklad Nemecko na jednej strane a periférie eurozóny na strane druhej.

Nasledujúci graf teda ukazuje pomyselnú vzdialenosť, ktorú má vybraná krajina od hypotetickej "top" podnikateľskej destinácie v EÚ.

Poradie krajín vcelku zodpovedá intuícii, krajiny periférie sú však na prvý pohľad trochu prekvapivo rozhodené cez celý graf. Írsko je dokonca na prvom mieste - jeho vzdialenosť od "dokonalej" podnikateľskej krajiny je najmenší (v roku 2009 aj v roku 2011). Ak však zvážime, že v jadre jeho súčasných dlhových problémov bol bankový sektor a jeho zlé investície, neukazuje doslovne sa graf ani to, čo by sme cca očakávali.

Na opačnom konci spektra je však Taliansko a Gréckom. Najmä v prípade nezachrániteľného Talianska je to, samozrejme, oriešok. Našťastie, pán Monti nutné reformy presadzuje. Ako sa vyvinie situácia vo chvíli, keď sa daná krajina snaží dohnať to, čo roky či desaťročia zanedbávala, je otvorená vec. Určitý optimizmus môže vzbudzovať pohľad na pozíciu Portugalska, druhá nezachrániteľná krajina - Španielsko, má však, bohužiaľ, bližšie skôr k Taliansku, než k Írsku.

Všimnime si tiež, že na vrchole pelotónu sú severské krajiny. Prvé veci majú ísť ako prvé a ak mám dobre fungujúce prostredie, môžem ho využívať ku štedrosti. Začať od "štedrosti" ale asi nemožno. Čím sa dostávam k tomu pre nás najhoršiemu. Pozorný čitateľ si iste všimol aj to, kto je na konci závodného poľa (o pretekárske pole skutočne v neustále intenzívnejšie svetovej konkurencii ide).

Môžeme sa schovávať za to, že ide o nepresné meranie, a pod. Alebo otvoríme dnešné noviny (či akékoľvek iné z posledného obdobia) a spýtame sa, či je toto krajina zasľúbená podnikateľom, ktorí chcú tvoriť a inovovať. Je potom možno len otázkou času, kedy nám svetová ekonomika povie: "nepotešil ste ma, ani ja vás nepoteším ..." V tom najhoršom prípade sa potom budeme snažiť dohnať stratu tým, že budeme rozvíjať odvetvia, ktoré nikto iný nechce (podobne ako to teraz robí Poľsko; pre jeho pozíciu pozri graf) a vydávať to za našu prednosť.

O pijavicovom prostredí, ktoré výstižne popisuje uvedený graf, som už niekoľkokrát písal. Tu si na záver položím otázku: Ako dlho ešte? A pre odpoveď využijem tzv. päť fáz zármutku. Tieto fázy totiž môžeme všeobecnejšie pomenovať ako päť fáz vysporiadania sa s veľmi nepríjemnou situáciou. Ide o nasledujúce poradie: Popieranie skutočnosti, zloba, plno rečí okolo (čo by bolo keby), depresia, zmierenie sa s danou situáciou (či jej riešenie). Podľa môjho úsudku je väčšina našej politickej scény stále vo fáze jedna, pár jedincov vo fáze dve až tri. Spoločnosť potom dosiahla fázy dve až štyri.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.