23.08.2014, 12:35

Šetrenie je najväčšia chyba Európy, tvrdí nobelista Stiglitz

Politika úspor nastolená štáty eurozóny v boji s regionálnymi dlhovými krízami bola omyl.

Aspoň si to myslí nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. Podľa neho je vysoká miera nezamestnanosti a utlmený hospodársky rast jasným dôkazom, že reakcia v podobe škrtov spôsobila turbulencie, s ktorými sa európska oblasť len ťažko vysporiadava. "Vidíme, že Európa platí za svoje kroky enormnú cenu," uviedol ekonóm pre Bloomberg v narážke na prichádzajúce zlé makroekonomické čísla. 

Medzi ne patrí júnová miera nezamestnanosti na 11,5 percenta (len 0,5% od rekordné hodnoty stanovenej v minulom roku), či slabá výkonnosť hlavných ekonomík na čele s Nemeckom. Hlavné hospodárstvo európskeho bloku v druhom štvrťroku prešlo kontrakciou, keď jeho HDP kleslo o 0,2%. Vo vzduchu navyše naďalej poletuje obava z možnej deflačnej špirály, keď sa napriek nekonvenčným nástrojom ECB nedarí rozpohybovať cenový rast. Inflácia v eurozóne tak v júli rástla o 0,4%, čo je najslabšie tempo za posledných takmer päť rokov. 

Laureát Nobelovej ceny zároveň vyzval na zdieľanie dlhov medzi štátmi eurozóny. Takýto krok by podľa jeho slov výrazne zjednodušil obsluhu dlhu: "Ak by si Európa mohla požičiavať ako celok, získala by úrokové sadzby, ktoré majú Spojené štáty." Zdieľanie dlhov však už skôr rázne odmietli niektoré štáty. Najhlasnejším odporcom bolo Nemecko, ktoré by na podobnom zoskupení strácalo pravdepodobne najviac, pretože by prišlo o svoju kredibilitu aj štatút bezpečného štátu. Práve vďaka nemu totiž na svojich dlhopisoch platí nízke úrokové sadzby, čo zjednodušuje následnú obsluhu dlhu. 

Stiglitz kritikou nešetril ani na adresu bankového systému a ECB. Proces plánovaného zavedenia bankovej únie v Európe považuje za príliš pomalý a nepriamo za nevhodné označil tiež nekonvenčné kroky ECB prijaté v júni. Podľa ekonóma totiž zvolené nástroje nahrádzajú úlohu, ktorú by mali primárne plniť ostatné politiky. 

Podľa Stigliza je potom celkový obrázok Európy ukážkou nedostatočnej spolupráce. Negatívny postoj ku zdieľaniu dlhov a pomalé tempo implementácie politík totiž podkopávajú hlavnú myšlienku celej ekonomickej spolupráce. "Európa potrebuje oveľa viac toho, čomu sama hovorí fiškálna únie," uzavrel Stiglitz.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.